Vráťme sa do roku 2016, na začiatok tohto príbehu.
V tom období som mala všetko, čo som si priala. Okolo seba tých najlepších ľudí, vyštudovanú vysokú školu so zameraním na odborný slovenský jazyk, pekné bývanie, dobrú prácu. No aj napriek tomu som sa jedného dňa rozhodla odísť zo Slovenska.
Spoznala som totiž môjho teraz už manžela, ktorý žil v Amerike vtedy už päť rokov. Ani neviem ako sa to celé zomlelo, no ja som zrazu chcela bývať na opačnom konci sveta.
Priznám sa, pred príchodom do Ameriky v roku 2017 som o živote za veľkou mlákou veľa nevedela.
Nečítala som si žiadne články a nepozerala som si fotky mesta, ktoré sa o malú chvíľu malo stať mojim domovom. Viem, milý čitateľ, že to znie priam až neuveriteľne, no moje očakávania sa rovnali nule.
Pamätám si, ako sa ma niekto tesne pred odchodom opýtal, čo viem o Philadelphii. Moja odpoveď bola, že vyrábajú syr Philadelphia, ktorý je známy aj na Slovensku a bol tam natočený film Rocky. Keďže som nikdy predtým neletela, let do Ameriky bol mojou premiérou. Hneď po prílete ma zmohol šesťhodinový časový posun, takže som vstávala o piatej ráno.
Začiatky boli ťažké. Myslela som si, že som na tom s angličtinou v pohode, no po pár dňoch som zistila rozmery tohto omylu.
V prvom rade je veľký rozdiel byť v krajine kde je angličtina úradným jazykom. Ver mi. V druhom rade fráza “veď nejak sa dohovorím“ na totálku stratila zmysel, keďže som sem neprišla len tak na par dní, ale bývať kto vie dokedy. Potrebovala som čas, aby som si zvykla na americký prízvuk. Kultúrny šok sa nedostavil. Zistila som, že moje informácie o Rockym sú pravdivé, no syr sa tu nevyrába (vyrába sa v New Yorku). 🙂
Aby som bola väčšia kamarátka s angličtinou, začala som chodiť na Intenzívny kurz anglického jazyka pre medzinárodných študentov, ktorý patrí pod Temple univerzitu, na ktorej študoval päť rokov môj manžel. Kurz trval dva semestre a bol naozaj intenzívny. Bola som v škole každý pracovný deň od rána do podvečera. Mala som super spolužiakov z celého sveta, no z Európy som bola jediná. Museli sme písať veľa prác a esejí, čo ma nesmierne bavilo. Mala som šťastie na výbornú lektorku, ktorá ma naučila veľmi veľa a svojím povzbudzovaním ma nakopla písať viac. Vtedy som však ešte netušila, že si raz založím tento blog. Skúsenosť so štúdiom na americkej vysokej škole považujem za jednu z mojich najlepších príležitostí. Spomínam si na šok, keď som zistila, že jeden semester na univerzite stojí tisíce dolárov. O cenách za štúdium na americkej vysokej škole som už napísala článok, ktorý nájdeš v kategórií životná úroveň.
Mesiace utekali ako voda a ja som si postupne zvykala.
Po skončení kurzu som so zdokonaľovaním sa v angličtine ešte neprestala. Momentálne som v Amerike na manželských vízach, to znamená, že oficiálne nemôžem nikde pracovať. Dobrou správou je, že pán manžel vyhral pracovné víza v lotérii a tak je vidina zelenej karty zrazu oveľa jasnejšia. Už tri roky bývame v centre Philadelphie, v apartmánovej budove s fitkom a bazénom, čo je tu v centre mesta úplným štandardom.
Môj manžel je poistný matematik (aktuár), analyzuje dáta a využíva štatistické modely na oceňovanie poistiek. Pracuje v neďalekom mrakodrape pre jednu z najväčších zdravotných poisťovní v Amerike. Čo sa týka mňa, už som si tu úplne zvykla. Mám veľa času na veci, ktoré ma bavia. Veľa čítam; snažím sa poctivo cvičiť; venujem sa dobrovoľníctvu; snažím sa pravidelne cestovať na Slovensko a späť, pretože mi moji najbližší veľmi chýbajú; venujem sa mojej stránke na Facebooku, ktorú nájdeš pod názvom Za Veľkou Mlákou; a v neposlednom rade píšem tento blog, z ktorého mám neskutočnú radosť, pretože veľa pre mňa znamená. Za nápad založiť Blog vďačím najmä mojej úžasnej sestre, ktorá prišla s týmto super nápadom počas nášho spoločného výletu v Bostone. Nebyť jej a môjho manžela, ktorý ma do toho nakopol, tento Blog by nikdy neexistoval.
Tina