Milí čitatelia, vítam Vás pri článku, v ktorom sa dočítate o živote pôvodných obyvateľov Ameriky (Native Americans). Konkrétne ide o amerických Indiánov (American Indians), ktorí to veru nemali jednoduché.
- Pomenovanie Indiáni (Indians) vzniklo po tom, čo sa v Amerike vylodil Krištof Kolumbus (Christopher Columbus), ktorý si myslel, že je vo východnej Indii.
- Indiáni (pôvodní obyvatelia) a Indovia (ľudia, ktorí pochádzajú z Indie), sa v anglickom jazyku nazývajú rovnako = Indians. Z toho dôvodu sa Indiánom hovorí American Indians alebo Native Americans.
Kto sú Indiáni a ako sa dostali do Ameriky
Predkovia súčasných amerických Indiánov boli členmi kočovných kmeňov. Cestovali v malých skupinách, ktoré sa presúvali z Ázie do Severnej Ameriky. Vedci sa domnievajú, že to bolo pred viac ako 12 000 – 30 000 rokmi, keď boli hladiny mora také nízke, že bol odhalený pozemný most, ktorý spájal dva kontinenty.
Počas migrácie, ktorá prebiehala medzi kontinentmi tisícky rokov, si Indiáni vyvinuli širokú škálu jazykov a zvykov. Spolu zakladali kmene, ktoré sa od seba odlišovali a dodnes odlišujú nielen kultúrou a zvyklosťami, ale aj zákonmi či pravidlami.
- Dnes existuje v USA 574 oficiálnych kmeňov a cca 334 rezervácií, ktoré sa nachádzajú v 35. štátoch.
Postupom času, keď sa menila klíma, menili sa aj podmienky, ktorým sa vedeli prispôsobiť – začali experimentovať s pestovaním rôznych plodín. Niektoré kmene v Mexiku pestovali kukuricu a tekvicu už okolo roku 5 500 pred naším letopočtom. Chovali morky, lamy, morčatá; lovili jelene a bizóny.
Po roku 2 000 pred naším letopočtom vybudovali rozsiahle obchodné cesty naprieč kontinentmi. Na prepravu tovaru využívali plte a člny. V Južnej Amerike využívali lamy na prepravu tovarov a nákladu po súši.
Zakladali mestá a vládne centrá, ktoré budovali na veľkých hromadách zeme, ktoré boli na vrchu ploché a boli na nich postavené paláce/chrámy. Niektoré z nich boli dokonca pohrebiskami vodcov.
Preskočme v čase do nášho letopočtu, kedy začali do tohto „nového sveta“ prichádzať európske invázie na čele s Krištofom Kolumbusom (rok 1492). Európania okrem iného so sebou priniesli choroby (napríklad osýpky a kiahne), ktoré boli pre domorodcov úplne neznáme a šírili sa veľmi rýchlo. Následok = veľa úmrtí a zníženie populácie. Podľa mnohých zdrojov sa k znižovaniu populácie podpísali najmä Španieli, ktorí Indiánov nútili do otroctva a hladovania.
Európania kolonizovali Ameriku a v porovnaní s domorodým obyvateľom mali hneď niekoľko výhod: boli odolnejší voči chorobám; mali lepšie zbrane (domorodci mali najmä ručne vyrábané luky a šípy); európske osady rástli v Amerike tak rýchlo, že zakrátko boli Európania v početnej prevahe.
- Indiáni sa museli svojho územia pod násilím vzdať. Boli nútení žiť iba na určitých miestach – rezerváciách.
Indiáni to nemali jednoduché ani o stovky rokov
Opäť preskočme trošku v čase, konkrétne do 9 júla 1868, kedy vstúpil do platnosti 14 dodatok Ústavy Spojených štátov (The US Constitution), ktorý hovorí o tom, že každý, kto sa narodí na území Spojených štátov, automaticky získava americké občianstvo. Avšak tento zákon sa podľa rozhodnutí najvyšších, nevzťahoval na domorodých obyvateľov.
Indiáni dlhé stáročia nemali v USA takmer žiadne práva. Veľa sa však zmenilo vďaka Indiánskemu zákonu o občianstve (The Indian Citizenship Act – Snyder Act), ktorý vstúpil do platnosti 2. júna 1924. Podľa tohto zákona sa začalo udeľovať americké občianstvo všetkým pôvodným obyvateľom, ktorí žijú na území Spojených štátov. Americké občianstvo zahŕňa niekoľko ďalších práv, napríklad právo voliť. Niektoré štáty však aj napriek tomu bránili voliť pôvodným obyvateľom až do roku 1957.
Indiáni občianstvo síce dostali, voliť už mohli ale utláčaní boli stále. Počas 50-tých rokov čelili asimilačnej politike. Boli vyháňaní z rezervácii do mestských oblastí, aby sa stali „produktívnymi členmi spoločnosti“. Indiánske siroty zámerne umiestňovali do bielych rodín.
Presídlení členovia sa oddelili a izolovali od svojich komunít, zrazu sa nemohli venovať obľúbenému rybolovu a lovu zvierat, zvýšili sa im výdavky na život, čo mnohým spôsobovalo veľké problémy.
Život Indiánov dnes
Aj kvôli spomínaným problémom dnes žije mimo rezervácie až okolo 78% Indiánov. Najväčšie zastúpenie majú v štátoch California, Arizona a Oklahoma, kde bývajú najmä v menších mestách.
Ako som už spomínala vyššie, v USA existuje 574 oficiálnych kmeňov, ktoré sa nachádzajú v 35 štátoch. Je ťažké odhadnúť koľko ďalších existuje neoficiálne. Našla som, že by ich mohlo byť pár stoviek.
Odhaduje sa (podľa posledného sčítania v roku 2010), že za veľkou mlákou žije okolo 4.86 miliónov pôvodných obyvateľov.
To, aké podmienky musí spĺňať osoba, aby sa považoval za Indiána, závisí od konkrétneho kmeňa. Niektoré kmene sú prísnejšie a za svojho člena považujú osobu, ktorá je aspoň z 1/4 Indián. Našla som aj také, ktorým stačí napríklad 1/16.
Indiáni a fenomén kasín
Indické kmene sú podľa federálneho práva samostatnými národmi a jednotlivé štáty nemôžu v rezerváciách presadzovať svoje občianske zákonníky. Po tom, čo federálna vláda dala väčšiu kontrolu kmeňom nad ich ekonomickým rozvojom, niektoré z nich začali prevádzkovať herne/kasína. Samozrejme bolo to v rozpore so zákonmi jednotlivých štátov, avšak Najvyšší súd rozhodol vo viacerých prípadoch v prospech kmeňov.
V roku 1988 bol prijatý Indiánsky regulačný zákon o hazardných hrách (Indian Gaming Regulatory Act), podľa ktorého môžu kmene prevádzkovať kasína v rezerváciách v plnom rozsahu v tých štátoch, ktoré to za svojimi hranicami povoľujú. Niektoré kmene neváhali a vybudovali kasína s miliónovými obratmi.
Spomínané kmene vyplácajú svojim členom mesačne dávky v tisíckach dolároch.
Kasínový biznis priniesol po preskúmaní za 4 roky fungovania napríklad tieto zmeny: mladí sa vracajú do rezervácií (populácia stúpla o 11.5%); zvýšila sa zamestnanosť o 26%; o 10% stúpli krádeže automobilov, lúpeže, násilná trestná činnosť; nárast osobných bankrotov.
Nemocnice, poistenia, univerzity a dane
- V Spojených štátoch existuje 28 nemocníc v ôsmych štátoch, ktoré sú vyhradené len pre pôvodných obyvateľov.
Časť americkej vlády, ktorá má na starosti indiánske zdravotníctvo sa nazýva IHS – Indian Health Service. Indiáni v spomínaných vyhradených nemocniciach neplatia žiadne poplatky, avšak kvôli vyšetreniam u špecialistov atď., sa všetkým odporúča mať aj zdravotné poistenie. Väčšina z nich patrí do programu Medicaid (ak Vás zaujíma viac o vládnych zdravotníckych programoch, spomínam ich v staršom článku, ktorý nájdete kliknutím sem: O najdrahšej zdravotnej starostlivosti na svete).
V niektorých štátoch majú Indiáni zadarmo štátne univerzity (len pripomínam, že v USA stoja všetky univerzity desaťtisíce dolárov), avšak neplatí to pre všetky. Niektoré bohatšie kmene ponúkajú svojim členom rôzne štipendiá.
- Každý, kto sa chce pripojiť k nejakému kmeňu, musí predložiť dôkazy, z ktorých vyplýva jeho spojenectvo s daným kmeňom (napr. že členmi toho istého kmeňa boli predkovia) a o jeho prijatí rozhoduje tribunál.
Čo sa týka platenia daní, niektoré kmene nemusia platiť štátne dane ale musia platiť federálne dane, iné zasa platia aj štátne aj federálne.
V niektorých rezerváciách vítajú turistov s otvorenou náručou a keď ste v nejakej boli, určite mi dajte vedieť.
Záver
Milí čitatelia, ďakujem Vám za prečítanie tohto článku. Táto indiánska téma je dosť obšírna, čiže sa mi do článku nezmestilo všetko, čo som pôvodne plánovala. Mnohí Indiáni tvrdia, že cítia krivdu a s ňou spojený rasizmus. Možno sa tejto téme povenujem ešte do budúcna. Čo je ale faktom – Indiáni majú oveľa viac výhod v Kanade.
Teším sa na Vás opäť o týždeň, už tradične s novým piatkovým článkom.
Tina
