Tento článok je pokračovaním série článkov o veciach, ktoré ma v Amerike prekvapili a pravdepodobne prekvapia aj teba. Prvý článok na túto tému uzrel svetlo sveta pred pár týždňami, ak si ho ešte nečítal, môžeš tak urobiť kliknutím sem. Milý čitateľ, v nasledujúcich riadkoch sa dočítaš o piatich veciach, ktoré sú na moje prekvapenie v Amerike na dennom poriadku. Samozrejme aj v tomto článku pripomínam, že Amerika je veľmi rôznorodá, takže určite neplatí všetko na každý jeden americký štát. Taktiež pripomínam, že túto krajinu nepovažujem za rozprávkovú krajinu, v ktorej je všetko ideálne.
Záhadné ceny
Presnú cenu produktov, ktoré si vo väčšine amerických štátov kúpiš, sa dozvieš až pri platení, pretože na štítkoch sú uvedené sumy, ktoré nezahŕňajú daň. Ide o daň z predaja (sale tax), ktorej konečná výška je tvorená z dane podľa jednotlivého štátu a z dane podľa jednotlivého mesta. Pre orientáciu sú na internete dostupné kalkulačky daní, ktoré pomáhajú vypočítať výslednú sumu. Stačí zadať sumu a poštové smerovacie číslo (Zip Code) miesta, kde je tovar kupovaný. Napríklad, ak mám tovar v košíku za 100 dolárov a nakupujem vo Philadelphii, zaplatím 108 dolárov, keďže výška dane v štáte Pennsylvania je 6% a miestna daň Philadelphie je 2%. Ak spravím ten istý nákup za 100 dolárov v Los Angeles, zaplatím sumu 109 dolárov a 50 centov. Existujú však v Amerike štáty, ktoré daň z predaja nemajú, ako napríklad: Aljaška, Washington, Texas atď., takže niektorí američania chodia väčšie položky nakupovať radšej tam, pretože pri sume 5-tisíc dolárov tak ušetria na daniach aj 400 dolárov.
Psy vo výklade
Ak máš rád psov, toto ťa chytí za srdce. Po celej Philadelphii sú rozmiestnené obchody s doplnkami pre zvieratá, ktoré sú špecifické svojimi výkladmi. Nachádzajú sa v nich totiž psy, ktoré si môžeš adoptovať. Nemyslím tým teraz vystavené fotky psov, ale naozajstných živých psov. Táto forma prezentácie adopcie sa ti môže zdať drastická, no je to perfektný ťah, pretože sa pri výkladoch zastavuje veľa ľudí, ktorým tento pohľad nie je ľahostajný. V praxi to znamená, že psíky nemusia čakať „príliš dlho“ na nového majiteľa a sú často venčené dobrovoľníkmi. Väčšinou ide o nájdených, týraných psov, ktorých zachránia pred istou smrťou. Táto organizácia už sprostredkovala viac ako 10-tisíc adopcii. Poplatky za adopciu psov v USA sú okolo 400 dolárov. Na porovnanie, ak si chceš kúpiť psa v Amerike z chovnej stanice, zaplatíš za šteniatko akejkoľvek rasy tisíce dolárov.
Cestná premávka
Hovorí sa, že v Amerike sa šoféruje ľahšie ako na Slovensku. Pravdepodobne je to preto, že ulice sú väčšinou jednosmerné, diaľnice sú viac ako trojprúdové a na všetkých križovatkách, ktoré sú najmä krížové, vidíš z každého smeru stopky namiesto značiek daj prednosť v jazde. Na stopkách zastavuje poctivo naozaj KAŽDÝ s tým, že neplatí pravidlo pravej ruky ale platí, že najprv ide auto z jednej strany a po ňom auto z druhej strany, následne zase jedno auto z jednej strany a ďalšie auto z druhej strany. 90% vodičov púšťa chodcov automaticky. Čo sa týka semaforov, sú riešené tak, že sú na druhej strane cesty, aby aj vodič, ktorý je pred semaforom prvý, videl na semafor dostatočne dobre.
Mestská hromadná doprava
Mestská hromadná doprava vo Philadelphii a v iných amerických mestách má úplne iný princíp ako MHD na Slovensku. Na jazdy v rámci mesta a jeho blízkych častí ti stačí jedna univerzálna kartička na jazdu metrom, autobusom a vlakom. Nezáleží na tom, ako dlho sa vezieš, stále platíš fixnú sumu 2 doláre a 50 centov. Autobusové zastávky sú však častokrát veľmi slabo vyznačené (číslo linky je len na stĺpe, jeho trasu nevidíš nikde v blízkosti). V autobusoch je natiahnutá pri oknách šnúrka, za ktorú potiahneš, šofér zastaví aj mimo zastávky a umožní ti vystúpiť. Čo sa týka metra, to vo Philadelphii ťa určite neoslní ale ani nezhnusí. Veľmi dobrou myšlienkou celej mestskej hromadnej dopravy je, že neexistujú čierni pasažieri. Do metra a do vlaku musíš prejsť cez turnikety, ktoré ťa pustia ďalej po priložení už spomínanej kartičky. Automaty na karty sú dostupné na každej zastávke. Do autobusu sa nastupuje výhradne dverami, ktoré sú pri šoférovi, ktorý ťa pustí ďalej až keď zaplatíš buď priložením kartičky alebo vhodením peňazí do automatu. Ak si kladieš otázku, či takéto pravidlá v autobuse nezdržujú, tak odpoveď je nie. Hlavné ťahy sú totižto poprepájané metrom, ktoré chodí veľmi často. Vedľajšie menšie uličky sú poprepájané autobusmi a nevozí sa v nich až taký veľký počet ľudí. Dokonca niektoré apartmánové budovy, napríklad ako tá naša, zabezpečujú pre svojich obyvateľov súkromný mini autobus, ktorý rozváža ľudí po celom meste.
Doprava v Amerike sa veľmi odlišuje od slovenskej, a teda tejto téme sa budem podrobnejšie venovať v ďalšom pripravovanom článku.
Lacný benzín a veľké autá
Mať auto v Amerike, je dá sa povedať štandard, pretože ceny áut sú v porovnaní s európskym trhom veľmi priateľské. O čosi horšie je to s cenami za poistenie. Benzín v Amerike sa neráta na litre ale na galóny, pričom jeden galón = cca 3,8 litra. Jeden galón benzínu vo Philadelphii stojí približne 2 doláre a 86 centov, čo predstavuje 75 centov za jeden liter. Najdrahší benzín je v štáte Kalifornia, kde jeden galón stojí v priemere 3 doláre a 45 centov, čo predstavuje na eurá 90 centov za jeden liter. Autá vyrobené pre americký trh vyzerajú trošku inak ako autá vyrobené pre Európu. Obľúbené Fordy, Toyoty, Nissany sú podľa môjho názoru krajšie ako tie európske a naopak, značky ako BMW sú pre oko lahodnejšie v Európe. Popularita značiek áut sa mení v každom štáte. Napríklad v Texase sú populárne veľké autá, ako Ford F-150, RAM 1500, Chevrolet Silverado 1500. V Kalifornii je najväčší predaj Jeepov na svete. V štáte Pennsylvania sú populárne menšie rodinné autá ako Honda Accord, Toyota Camry, Ford Fusion a podobne. Prekvapivo v niektorých štátoch Ameriky sa nemusia ŠPZtky nachádzať v prednej časti auta (majú ich len vzadu).
Tina
