Milí čitatelia, vitajte pri novom článku, v ktorom si posvietime na podľa môjho názoru málo rozoberanú tému, ktorá si zaslúži viac pozornosti, aj keď sa nie všetkých bytostne týka. V Spojených štátoch amerických žije cca 51 miliónov ľudí so zdravotným znevýhodnením, čo predstavuje 18% populácie. Na čo majú nárok? Aké sú zákony? Sú bezbariérové prístupy na verejných priestranstvách v USA samozrejmosťou? A ako sme na tom na Slovensku?
Zdravotne znevýhodnení sa v anglickom jazyku označujú ako persons with disabilities. Jednotlivec so zdravotným znevýhodnením je podľa ADA (Americans with Disabilities Act) definovaný ako osoba, ktorá má telesné alebo mentálne postihnutie, ktoré podstatne obmedzuje jednu alebo viac hlavných životných aktivít.
Ľudia s ťažším zdravotným postihnutím sa v anglickom jazyku označujú ako persons with severe disabilities. V USA žije s ťažkým zdravotným postihnutím okolo 32,5 milióna ľudí, okolo 12% populácie. So slovenskými štatistikami je to o čosi ťažšie, avšak podarilo sa mi nájsť, že v roku 2010 bolo na Slovensku približne 448 tisíc zdravotne ťažko postihnutých ľudí, čo predstavuje približne 8% celkovej slovenskej populácie.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky nemožno na Slovensku nikoho diskriminovať z dôvodu zdravotného postihnutia. Hovorí o tom napríklad Antidiskriminačný zákon, Zákonník práce a Školský zákon. Či to funguje aj praxi si vzhľadom na naše fungujúce / nefungujúce súdnictvo netrúfam odhadnúť. Určite mi dajte vedieť, ak máte niekto akékoľvek skúsenosti. V Spojených štátoch taktiež existujú rôzne zákony, ktoré zakazujú diskrimináciu zdravotne znevýhodnených. V každom jednom z 50 štátov existujú organizácie, ktoré sa venujú takejto forme diskriminácie, takže v prípade potreby sa je potrebné na ne obrátiť.
ADA (Americans with Disabilities Act) od roku 1990 zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia v zamestnaní, štátnej a miestnej správe, verejných ubytovacích zariadeniach, komerčných zariadeniach, doprave a telekomunikáciách.
Bezbariérový prístup ako samozrejmosť – mýtus?
Chodníky, reštaurácie, verejné budovy, úrady a podobne, majú k dispozícii bezbariérový prístup na Slovensku len výnimočne – aspoň na základe mojich skúseností. No za veľkou mlákou je táto „vymoženosť“ úplný základ. Ako je možné, že sa zdravotne znevýhodnený človek, ba aj osoba s kočiarom nemusí stresovať, ako sa premiestni z bodu A do bodu B? Všetky chodníky, verejné budovy, úrady, vstupy do podzemného metra či na inú dopravu, majú bezbariérový prístup.
Vráťme sa však na chvíľu na Slovensko. Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorá stanovuje podrobnosti a technické požiadavky na stavby používané ľuďmi so zdravotnými znevýhodneniami. Podľa tejto vyhlášky by mali byť budovy a verejné priestranstvá postavené po roku 2002 vybavené bezbariérovými prístupmi. Platí to aj v prípade rekonštrukcie starších budov. Tento zákon sa týka verejných ale aj neverejných budov, v ktorých sa predpokladá využívanie osobami so znevýhodnením. Zaujímavosťou tiež je, že vo všetkých verejných budovách by mala byť takisto minimálne jedna záchodová kabínka dostupná pre osobu na vozíku.
- Určite mi dajte vedieť vaše postrehy, ktoré sa týkajú bezbariérovosti na Slovensku. Aké máte skúsenosti, ak sa niekde potrebujete dostať s kočiarom, resp. s vozíkom? Videla som, že na niektorých miestach sú porobené rampy, avšak vytlačiť vozík je takmer nemožné.
- Pridám ešte zaujímavosť na základe mojej osobnej skúsenosti – pár rokov som pracovala v jednom z bratislavských kín, kde sme mali v každej sále vyhradené asi dve miesta pre vozičkárov, avšak boli to tie najhoršie miesta, najbližšie pri obrazovke, hneď v prvom rade, takže asi ani nemusím písať, ako sa z toho uhlu pozerá na plátno. Navštívili sme však už aj tri kiná vo Philadelphii a každé z nich malo vyhradené miesta pre vozičkárov presne v strede sály. Maličkosti, ale presne o tom to celé je.
V USA platí zákon, ktorý hovorí: Každé zariadenie alebo časť zariadenia vybudované verejným subjektom v jeho mene, alebo na použitie verejným subjektom, musí byť postavené tak, aby bolo ľahko dostupné a použiteľné jednotlivcami so zdravotným postihnutím – ak sa s výstavbou začalo po 26. 1. 1992.
Ako som už spomenula vyššie, nie len že sú v USA bezbariérové vstupy do verejných budov, na toalety atď., ale dôležité tiež je, že by sme ťažko hľadali chodník, ktorý nie je prispôsobený pre kočíky alebo vozíky. Prečo? Od roku 1968 platí zákon, podľa ktorého všetky chodníky a vozovky musia byť navrhnuté tak, aby slúžili všetkým užívateľom, ďalej citujem: „vrátane detí, starších ľudí, rodičov s kočíkmi, chodcov, zdravotne znevýhodnených, používateľov invalidných vozíkov a iných pomocných zariadení. Návrh chodníkov sa nesmie obmedzovať len na jeden typ chodcov, pretože chodník je základnou jednotkou mobility v rámci nášho celkového systému dopravy. Každá trasa musí byť použiteľná pre všetkých.“
Bytový komplex, v ktorom bývame už 6 rokov, bol postavený v roku 1987. Tvorí ho 19 poschodí a 335 bytov. Budova má dva vstupy. Hlavný vstup je plne bezbariérový, pri druhom vstupe je potrebné prejsť siedmymi schodmi, avšak hneď vedľa nich je mini výťah (môžete vidieť na fotke nižšie). Pri jednom aj druhom vchode sú bezbariérové toalety. Na zdravotne znevýhodnených sa myslelo aj pri konštrukcii bytov – je tomu prispôsobené celé druhé poschodie.
Finančné príspevky, organizácie
V USA existujú štátne programy, ktoré sú určené na finančnú pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím: Social Security Disability Insurance (SSDI) a Supplemental Security Income (SSI). SSDI je program sociálneho poistenia, v rámci ktorého získavajú pracovníci pokrytie dávok tým, že pracujú/pracovali istý čas a platia dane. Je určený na finančnú pomoc pre tých, ktorí zo zdravotných dôvodov nemôžu ďalej vykonávať svoju prácu. Úlohou finančných príspevkov z tohto programu je nahradiť časť strateného príjmu. Druhý program SSI je rozdielny, pretože poskytuje finančné príspevky na základe nízkeho príjmu zdravotne postihnutým deťom a dospelým, ktorí sú občanmi alebo štátnymi príslušníkmi USA.
Supplemental Security Income je jediný zdroj štátnej pomoci pre deti so zdravotným znevýhodnením. Nanešťastie ani na túto pomoc sa nekvalifikuje každé dieťa a nie každé dieťa dostane rovnakú finančnú dávku. V roku 2022 získavajú deti v programe v priemere $841 mesačne. Pomoc od štátu dostáva od narodenia po dosiahnutie 18 rokov. Na kvalifikáciu do programu musí byť rodina vo finančnej núdzi. Vo väčšine amerických štátov to funguje tak, že ak sa dieťa kvalifikuje do SSI, tak sa kvalifikuje aj do programu Medicaid. O tomto programe som písala viac v staršom článku, pridávam preklik: O najdrahšej zdravotnej starostlivosti na svete.
- V roku 2019 bola priemerná dávka od programu SSDI pre zdravotne znevýhodnených pracovníkov $1 234 mesačne.
- Výška vyplácanej dávky sa však v závislosti od vážnosti, odpracovaných rokov atď., môže siahať do sumy $3 345 mesačne.
- Dôležitou informáciou je, že Social Security Disability Insurance sa vo väčšine prípadov spája s poistkou, ktorá je poskytovaná cez zamestnávateľa. V tom prípade sa k vyplateným peniazom od štátu pripočítavajú ďalšie z poisťovne tak, aby dokopy tvorili 60% z hrubej mzdy, ktorú zarábal jednotlivec.
- Podľa článku z denníka Pravda (rok 2020) je základná mesačná dávka pre plnoletú zdravotne znevýhodnenú osobu na Slovensku 214,83€. Avšak zo zákona vyplývajú ďalšie nároky a kompenzácie, napríklad peňažný príspevok na opatrovateľa (môže siahať do výšky cca 800€), úpravu bytu a prepravu.
Za veľkou mlákou sú tiež populárne rôzne organizácie, ktoré pomáhajú zdravotne znevýhodneným rôznymi spôsobmi. Usporadúvajú viaceré druhy pomoci, akcie, podujatia, dobrovoľnícke domové návštevy atď. Pripájam odkaz na stránku: 10 organizácii pre ľudí so špeciálnymi potrebami.
Zaujímavosť: Ak zdravotne znevýhodnená osoba v USA dosiahne vek 65 rokov, prestáva poberať Social Security Disability Insurance, pretože prechádza na status: dôchodca. Namiesto SSDI začína poberať Social Security retirement benefits. Téme dôchodkov som sa už na tomto blogu zaoberala, ak by ste si chceli prečítať viac, pripájam odkaz na môj starší článok, v ktorom nájdete tiež informácie o invalidných dôchodkoch: Ako fungujú dôchodky v USA?
Môže poberať dávky v USA zdravotne postihnutá osoba, ktorá nie je americkým občanom?
Odpoveď na otázku závisí od veľmi veľa faktorov. Treba myslieť na to, že každý z 50. amerických štátov má svoje vlastné zákony. Dôležité napríklad tiež je, či a ako dlho bola v USA táto osoba zamestnaná. Ako som už spomínala vyššie, štátne programy sú určené výhradne pre obyvateľov USA, respektíve pre pracujúcich a platiacich dane v USA. Pre zaujímavosť však doplním info o programe SSI (Supplemental Security Income), ktorý na dávky pre neamerických občanov berie do úvahy zopár výnimiek. Pripájam link pre tých, ktorí sa radi dozvedia o čo ide: Výnimky, ktoré musí spĺňať občan iného štátu na poberanie dávok SSI v USA.
Keďže organizácii, zákonov, podmienok a výnimiek existuje neskutočné množstvo, žiaľ nie je v mojich kapacitách písať o tejto téme viac do hĺbky.
Záver
Milí čitatelia, ďakujem vám za prečítanie tohto článku. Ako som spomenula párkrát v článku, ak budete mať chuť a čas, dajte mi vedieť o vašich skúsenostiach – zaujíma ma najmä bezbariérovosť, a teda či moje skúsenosti sú trošku skreslené v porovnaní s realitou. Teším sa na vás znova o týždeň pri ďalšej téme.
Sledovať ma môžete na mojich sociálnych sieťach:
- Facebook: Za Veľkou Mlákou
- Instagram: tina_januvka
Tina
