Život v Amerike – zbrane a politika

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Milí čitatelia, vítam Vás pri druhom článku zo série: Ako vnímam život v Amerike. V prvom článku som písala napríklad o tom, ako vnímam kvalitu potravín či zdravotníctvo. Ak ste ho nečítali a chcete tak urobiť, stačí ak kliknete sem. Dnešný článok je o čosi náročnejší. Otvorím totiž dve citlivé témy, a to: politika a zbrane v USA.

Hneď v úvode zdôrazňujem, že cieľom tohto článku je vniesť viac svetla do fungovania/nefungovania jednotlivých prvkov v americkej kultúre. Obe témy – zbrane a princíp volieb, sú hlboko zakorenené v histórii USA. Takže si myslím, že je fajn ak sa na ne pozrieme komplexnejšie, vrátane pohľadu do histórie.

Dajú sa zbrane kúpiť v USA na každom rohu? Ako vôbec vznikla politika zbraní?

V tejto téme zohráva veľmi dôležitú úlohu fakt, že právo vlastniť zbraň je ukotvené už viac ako dvesto rokov v najvyššom zákone USA – Ústava Spojených štátov (U.S. Constitution). Ústava bola prijatá 17. septembra 1787. Avšak jednotlivé štáty mali s jej pôvodným znením problém, pretože neobsahovala Listinu práv a slobôd (Bill of Rights). Avšak nakoniec sa všetci dohodli. Ústava s 10 bodmi Listiny práv a slobôd bola oficiálne podpísaná 15. decembra 1791. Prvý bod Listiny hovorí okrem iného o slobode prejavu, druhý bod listiny hovorí o práve vlastniť zbraň.

Od tohto momentu si mohol zbraň zaobstarať ktokoľvek bez obmedzenia. Vlastníctvo zbraní sa začalo ako tak regulovať až po roku 1930.

Rýchly prierez históriou

  • V roku 1934 sa zaviedli vysoké dane na zbrane s cieľom znížiť a obmedziť ich predaj.
  • Od roku 1938 platí zákon, podľa ktorého predajca zbraní musí mať federálnu licenciu; zbraň nemôže vlastniť nikto, kto už bol niekedy odsúdený; predajcovia zbraní musia mať zoznam zákazníkov, ktorým zbraň predali.
  • Po atentátoch na prezidenta Johna F. Kennedyho, generálneho prokurátora a senátora Roberta F. Kennedyho a aktivistu Martina Luthera Kinga mladšieho, sa spustila lavína žiadostí o sprísňovanie zbraňových zákonov. V roku 1968 sa okrem iného stanovila výška minimálneho veku na vlastnenie zbraní (21 rokov); všetky vyrobené a dovezené zbrane musia mať sériové číslo; zbraň si nemôže kúpiť nikto s duševnou chorobou.
  • Nasledovali roky rôznych úprav a ďalších zákonov. Veľmi dôležitý je fakt, že každý štát má svoje zbraňové zákony. Vo väčšine štátov platí, že osoba nad 18 rokov si môže kúpiť brokovnicu a pušku. Ostatné zbrane sú dostupné od 21 rokov. Pri kúpe zbrane musí kupujúci vyplniť formulár, ktorý skontroluje predajca cez FBI databázu. Zaujímavosťou je, že mnoho štátov má pravidlo, že ak si prídete kúpiť zbraň, dajú Vám ju až po 3-5 dňoch (vraj aby kúpca svoju kúpu zvážil a nekonal v afekte).

História so sebou niesla rôzne zmeny v zákonoch, avšak nič prevratné, čo by daný problém vyriešilo. Mnoho politikov a Američanov stojí za názorom, že právo mať zbraň je ukotvené v Ústave ako jedno z najväčších práv a nedá sa to zmeniť. Existuje však aj mnoho politikov a Američanov, ktorí dúfajú, že právo vlastniť zbraň sa v najbližších rokoch výrazne obmedzí (podľa ankiet si to každý rok myslí viac a viac obyvateľov, momentálne okolo 60%).

Štatistiky o zbraniach pre predstavu

  • Skutočnosť, že je to v USA so zbraňami naozaj zlé dokazujú štatistiky, podľa ktorých následkom zbraní zomrie ročne 38 000 ľudí (polovica z nich je samovražda) a zraní sa ďalších 85 000.
  • Povedali by ste, že najviac zbraňového násilia s prihliadaním na počet obyvateľov je v štáte Aljaška? Napríklad taký New York obsadil tretiu priečku od konca.
  • Podľa Centra pre zlepšenie zdravia žije v USA cca 14% afro-američanov, no figurujú vo viac ako polovici zbraňového násilia.
  • Určiť, koľko ľudí vlastní zbraň je veľmi ťažké, pretože neexistujú žiadne oficiálne štátne zoznamy.
  • Podľa výskumného centra Pew sa nachádza zbraň v približne 46% amerických domácnostiach. Iné štatistiky uvádzajú o dosť nižšie čísla, a to okolo 37%. Centrum Pew ďalej uvádza, že mnoho majiteľov zbraní ich vlastní z viacerých dôvodov (každá osoba mohla uviesť viac ako jeden dôvod): až 67% opýtaných uvádza, že vlastnia zbraň kvôli ochrane; 38% uvádza dôvod poľovanie; 30% športové strieľanie; 13% zbieranie zbraní; 8% nevyhnutnosť v práci.

Ako to vnímam z pohľadu obyvateľa + moje skúsenosti:

Pri tejto téme platí, že v každom štáte je to so zbraňami naozaj inak. Ja ako obyčajný obyvateľ tu zbrane na ulici vôbec nevnímam. V centre Philadelphie som ešte nevidela ani jeden obchod so zbraňami, taktiež na ulici som si za tri roky všimla tuším dvoch ľudí (okrem policajtov), ktorí mali za opaskom zbraň. Našťastie. Klopem na drevo, veľmi dúfam, že to takto ostane. Desivé ale je, že zbraň si je možné objednať cez internet dosť jednoducho. Normálne ako keď si idem vybrať topánky, tak si tak isto môžem vybrať zbraň. Zdá sa mi to neuveriteľné.

Prezident a komplikované prezidentské voľby

Mám pocit, že terajší americký prezident patrí na Slovensku k hlavným zahraničným témam. Často čítam v diskusiách názory, že Američania si ho zaslúžia; alebo že je taký istý ako celý americký národ. No, o tom, aká je Amerika veľká, a každá oblasť je iná, som už písala v prvom článku z tejto série. Musím to však pripomenúť aj v tomto prípade. Ohľadom tejto témy je taktiež veľmi dôležité si uvedomiť, že voľby v USA prebiehajú na úplne inom princípe ako tie na Slovensku. Odkedy bývam za veľkou mlákou, mám pocit, že chápem trošku lepšie, prečo je prezidentom práve Donald Trump.

Dôležité pravidlá amerických prezidentských volieb

Republikáni vs. Demokrati
  • Voľby sa konajú každé 4 roky prvý novembrový utorok. Tento rok 2020 sa bude voliť prezident po 59-krát.
  • Americký prezident môže byť zvolený na maximálne dve funkčné obdobia (maximálne 8 rokov).
  • V Amerike neexistujú predčasné voľby. Ak prezident zomrie, alebo sa stane niečo, čo mu nedovoľuje ďalej vládnuť, nahradí ho viceprezident. Viceprezident je pravou rukou prezidenta, nie je volený – vyberá si ho samotný prezident.
  • Súperia medzi sebou dve hlavné stranyRepublikáni (červená farba, znak majú slona) vs. Demokrati (modrá farba, znak majú somára).
  • Američania si nevolia prezidenta priamo. Laicky povedané: systém je nastavený tak, že sa môže stať, že voľby vyhrá kandidát, ktorý nemá väčšinu jednotlivých volebných hlasov. V histórií amerických volieb sa to stalo 5-krát (napríklad pri voľbe Donalda Trumpa a Georgea Busha).

Veľmi komplikovaný systém volieb

Systém prezidentských volieb je veeeľmi komplikovaný. Aby som to vysvetlila čo najjednoduchšie, nebudem rozpisovať ako sa volia kandidáti jednotlivých strán – ak by Vás to však zaujímalo, napíšte mi a vysvetlím v ďalšom článku aj to.

V Ústave spojených štátov je stanovené, že všetky americké štáty majú dokopy 538 voliteľov (electors). Tento počet si medzi sebou delia štáty primárne podľa počtu obyvateľov a okrskov. To znamená, že to nie je pevne stanovené (počet obyvateľov sa v mestách mení, takže raz za pár rokov sa mení aj konečný počet voliteľov). Napríklad štát California momentálne 55 voliteľov; štát New York29 voliteľov; náš štát Pennsylvania má 20 voliteľov. Existujú však štáty, ktoré majú oveľa menej obyvateľov, a teda majú menej voliteľov: Severná Dakota; Aljaška a podobne, majú každý po 3 voliteľov.

  • Číslo 538 je dané historicky – je založené na množstve členov Kongresu. Tvoria ho 3 členovia z Washington D.C. (hlavné mesto, ktoré nie je štát), 435 členov Snemovne reprezentantov a 100 členov senátu – každý štát má 2 členov.

Čo to znamená v praxi?

Predstavme si, že je deň volieb a sme napríklad obyvateľmi štátu New York. Štát New York má momentálne 29 voliteľov. Dokopy nás je vymyslím si 10 miliónov voličov. Dajme tomu, že za republikánskeho kandidáta by hlasovalo 6 miliónov z nás; demokratický kandidát by získal 4 milióny hlasov. Tým pádom, že v našom New Yorku vyhrali republikáni, berú si všetkých 29 voliteľov, demokrati si berú 0. Následne takým istým princípom sa rátajú všetci volitelia zo 48. amerických štátov (výnimkou sú dva štáty – Nebraska a Maine, v ktorých si kandidáti delia množstvo voliteľov podľa počtu získaných hlasov). Víťaz prezidentských volieb potrebuje získať 270 voliteľov.

Ako je možné, že Trump vyhral voľby ale nemal viac hlasov ako jeho protikandidátka?

V roku 2016 sa konali prezidentské voľby, v ktorých vyhral Donald J. Trump. Výsledky boli nasledovné: Donald J. Trump 62 980 160 hlasov, Hillary R. Clinton 65 845 063 hlasov. Avšak Trump vyhral v štátoch, ktoré majú dokopy viac voliteľov – získal 304 voliteľov, Clinton ich získala 227. 304 + 227 = 531, 7 voliteľov zarebelovalo.

Prečo si Američania zvolili Trumpa?

Prvým dôležitým faktom je, že Trump nebol nikdy politikom. Do volieb išiel s jasnými cieľmi – zlepšiť ekonomiku; znížiť dane pre korporácie; zrušiť Obama Care (opatrenia v zdravotníctve, ktoré zaviedol bývalý prezident Barack Obama); zaviesť opatrenia proti nelegálnym imigrantom bez vzdelania – postaviť pri Mexiku múr atď. Mnohí Američania tvrdia, že Barack Obama bol viac menej diplomat, ktorý nebol rázny a ktorý urobil viaceré opatrenia napríklad v zdravotníctve, ktoré sa ukázali ako veľmi slabé riešenia. Dôvera v politikov sa strácala, a preto dostal šancu rázny nepolitik. Trump má veľa rozhodnutí a výrokov, nad ktorými sa pozastavuje rozum ALE naozaj splnil takmer všetko, s čím išiel do volieb. A ak nesplnil, tak aspoň bojoval za ich splnenie.

Upozorňujem, nie som žiaden Trumpov obdivovateľ ani zástanca, ale mám naozaj pocit , že o dobrých zmenách sa hovorí málo. A ani to nevnímam veľmi v Amerike, no na Slovensku je to tak na plnej čiare. Jeho vyčíňanie na sociálnych sieťach je často veľmi, hmmm (rozmýšľam nad správnym pomenovaním) kontroverzné? Často to, čo píše ani nedáva zmysel, no médiá sa toho veľmi radi chytajú, čo chápem – dobre sa to predáva. Trump vypúšťa veľmi veľa nepremyslených myšlienok, a to by sa veru niekomu tak vysoko postavenému nemalo stávať. Mňa ako obyvateľa Ameriky okrem jeho statusov na sociálnych sieťach, zaujímajú aj jeho reálne zmeny, takže poďme si ich trošku v krátkosti priblížiť.

Pár zmien za vlády prezidenta Donalda J. Trumpa

  • USA dosiahla ekonomický vrchol. Začalo to už za Obamu, no Trump výrazne znížil dane pre korporácie (z 35% na 21%); zrušil pokuty pre americké firmy, ktoré sa vrátili do krajiny.
  • Trump si tak veľmi stál za múrom na hranici Mexika, že kvôli jeho dotovaniu na pár mesiacov stopol štátny rozpočet, pretože vyjednával sumu so Snemom reprezentantov. No aký má zmysel múr? Nie je žiadna novinka, že do USA húfne prichádzajú nelegálni mexickí imigranti/drogy/kriminalita. Samozrejme, nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí majú smolu a snažia sa ísť za lepším životom do USA. Štatistiky uvádzajú, že viac ako polovica všetkých nelegálnych imigrantov sú práve Mexičania – odhaduje sa viac ako 6 miliónov ľudí.
  • Veľkou snahou Trumpa bolo zrušiť tzv. Obama Care. Toto Obamovo opatrenie v zdravotníctve, sa naozaj ukázalo ako neefektívne. Trump však neprišiel s lepším riešením, a tak Obama Care ostáva, no s malou zmenou – zrušil pokuty pre tých, ktorí nemajú zdravotné poistenie.
  • Veľkú zmenu sme pocítili aj my minulý rok, keď zmenil pravidlá lotérie na pracovné víza – zvýšil šancu dostať víza tým, ktorí majú ukončené magisterské štúdium.

Na druhej strane treba však povedať, že Trump napríklad vystúpil z Parížskej dohody, ktorá sa týka klimatickej zmeny. Tento krok sa dá len ťažko rozumne komentovať. Ďalšie nelichotivé fakty sú, že neukazuje Ameriku v najlepšom svetle – znepriateľuje si iné krajiny. A ďalších veľa negatívnych vecí, no o tých ste už určite čítali.

Milí čitatelia, ďakujem Vám za prečítanie tohto článku. Mojim cieľom bolo priniesť viac svetla do týchto tém a laicky vysvetliť prečo sú niektoré veci také, aké sú. Snáď sa mi to aspoň trošku podarilo 🙂 Na budúci piatok pokračujeme v téme život v Amerike. Tentokrát pripravím článok na ešte silnejšiu tému – rasizmus. Kvôli lepšiemu pochopeniu situácie sa opäť vrátime na chvíľku do minulosti + nebudú chýbať moje myšlienky + skúsenosti z nášho amerického okolia.

Tina

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Najčítanejšie

Zaujímavosti

Sledujte ma