Milí čitatelia, vítam Vás pri prvom článku zo série Ako vnímam život v Amerike. Táto téma bude kvôli rozsahu rozdelená do viacerých článkov. V každom z nich rozpíšem niekoľko hlavných tém. Na dnes som zvolila: prístup k cudzincom, potraviny a zdravotníctvo.
Hneď v úvode musím zdôrazniť dve dôležité veci.
- Prvá je, že Ameriku v žiadnom prípade nevnímam ako najideálnejšiu krajinu.
- Druhá dôležitá vec je, že pri hodnoteniach USA si vždy treba uvedomiť, že ide o naozaj obrovskú krajinu. Má viac ako 330 miliónov obyvateľov, 50 štátov, ktoré sa okrem celoplošných federálnych zákonov riadia aj tými vlastnými. V praxi to znamená, že v jednom štáte nemusí platiť to, čo je v druhom štáte zákon.
Pre predstavu veľkosti USA vzhľadom k počtu obyvateľov uvádzam nasledujúci fakt: Ak by sme si od Európskej únie odmysleli Nemecko a Poľsko, dostaneme približne také isté množstvo obyvateľstva aké má USA. Tak ako sa krajiny v únií od seba výrazné odlišujú zákonmi, kultúrou, obyvateľstvom, podnebím atď., presne tak isto sa od seba odlišujú miesta a štáty za veľkou mlákou. Článkov, ktoré vôbec neprihliadajú na veľkosť a rozmanitosť tejto krajiny je na internete naozaj mnoho. Prednedávnom som čítala viacero vyjadrení typu:
- V sladkom jedle sú tony cukru.
- Každý Američan je zaťažený na svoje zuby.
- Všade je veľa nezdravého jedla.
- Zbraň sa dá kúpiť na každom rohu.
- Každá domácnosť má špeciálnu miestnosť na pranie atď.
Priznám sa, na jednej strane sa nad tým pousmejem, no na druhej strane ma to mrzí, pretože na základe takýchto článkov si mnoho čitateľov buduje názor na túto krajinu, ktorý je vo veľa prípadoch veľmi skreslený. Ak by som to mala zhrnúť do pár slov, Ameriku z pohľadu jej obyvateľa vnímam ako obyčajnú krajinu, v ktorej mnoho vecí funguje, no nie je problém nájsť oblasti, v ktorých viditeľne pokrivkáva. Žije tu mnoho inteligentných ľudí, no nájdu sa taktiež kriminálnici a podobné typy, o ktorých majú médiá nesmierny záujem.
Ako vnímam život v Amerike
Ako už niektorí možno viete, v USA žijem viac ako tri roky. O mojich začiatkoch v tejto krajine som už čo to napísala, môžete si o tom prečítať kliknutím sem. Môj manžel je absolventom americkej vysokej školy a býva za veľkou mlákou už osem rokov, jeho príbeh si môžete prečítať kliknutím sem. Počas týchto rokov života v Amerike sme získali mnoho skúseností a informácií, no cítim, že je to ešte málo na to, aby sme boli veľkými odborníkmi. Avšak už je to dosť na to, aby sme mali prehľad o veciach z bežného každodenného života.
Ako veľmi pociťujem, že nie som Američanka?
Ameriku výstižne definuje slovo rôznorodosť, pretože je tvorená prisťahovalcami z celého sveta. V praxi to znamená, že najmä vo väčších mestách sa cudzinci cítia úplne normálne či už na ulici, v školách, na úradoch a podobne.
Predtým ako som sem prišla, pár ľudí mi hovorilo, nech sa pripravím na kultúrny šok, no nič také sa nestalo. Po príchode do USA som začala študovať anglický jazyk pre medzinárodných študentov na miestnej univerzite, čo mi dodalo sebavedomie. Zrazu som nebola jediná, ktorá nie je v angličtine ani zďaleka tip-top. Všetci sme boli na rovnakej lodi.
Nevýhody vďaka tomu, že nie som Američanka: Najväčšia nevýhoda tohto faktu je, že ak chcem byť a pracovať v tejto krajine legálne, potrebujem víza, ktoré sa získavajú ťažko, navyše je k tomu potrebná istá dávka šťastia.
Nehanbím sa za fakt, že nechcem náš život v USA ohrozovať nelegálnou prácou.
Nechcem, aby ste mali pocit, že sa sťažujem. Samozrejme som tu dobrovoľne, manžel má úžasnú pracovnú príležitosť a stále sa môžeme kedykoľvek vrátiť na Slovensko, no zatiaľ o tom neuvažujeme. Plne rešpektujem vízové pravidlá, aj keď v niektorých smeroch by sa zišiel férovejší systém. Napríklad: Ak v USA vyštudujete vysokú školu, nemáte tu absolútne žiadnu záruku, že tu môžete ostať pracovať.
- Veľkú nevýhodu sme pocítili prednedávnom, keď koronavírus udrel aj za veľkou mlákou. Vláda začala posielať domácnostiam šeky s finančnou pomocou. Napriek tomu, že môj manžel tu oficiálne pracuje, platí dane, oficiálne tu bývame, míňame peniaze atď., tak sme nedostali ani cent, pretože ja ako jeho manželka nemám pracovné víza.
- Na úradoch, bankách a rôznych inštitúciách pri vybavovačkách sme kvôli tomu, že sme cudzinci, nemali ani jednu jedinú negatívnu skúsenosť. Práve naopak.
Naozaj sú v Amerike tak nekvalitné potraviny?
Najväčší stereotyp kolujúci o americkej strave je podľa mňa ten, že všetko je príliš presladené a nezdravé.
Čo je na tom pravda:
Na trhu je naozaj dostupných veľa sladkých a umelých potravín. Jednou z fascinujúcich vecí na tejto krajine je, že zo všetkého tu existuje milión druhov a príchutí a všetkého je veľa. Veľké balenia potravín sú v mnohých prípadoch o dosť cenovo výhodnejšie. Ak by sme išli na nákup do typického amerického obchodu akým je napr. Walmart, nájdeme v ňom cenovo veľmi dostupné všelijaké torty, zákusky, donuty atď., pri ktorých sa doslova kvalita rovná cene. Ak napríklad ideme na zápas/koncert na štadión, dostupné su len rýchle a nezdravé jedlá ako hot-dogy, hranolky, hamburgery, cukrovú vatu, či pukance.
Čo je na tom lož:
Tým, že je Amerika veľmi rozmanitá a medzinárodná, na trhu je dostupných mnoho možností. Existuje tu viacero obchodných reťazcov, ktoré sa zameriavajú na lokálne produkty, na zdravšie a kvalitnejšie varianty potravín. Bežné sladké veci ako Coca-Cola, Snickers a podobne, sa nevyznačujú väčším množstvom cukru ako na Slovensku. Absolútne tu nevnímam, že je všade veľa nezdravého jedla. Máme tu medzinárodné reštaurácie z celého sveta – od ázijských, cez africké, arabské, európske, indické až po karibské, kde jedla pripravujú prisťahovalci z týchto krajín, čo sa odráža na chuti a kvalite. Som veľký milovník dobrého jedla a v oblasti gastronómie sú veľké Americké mestá doslova rajom.
Ako fungujeme my:
V centre, hneď v blízkosti nášho bývania máme k dispozícii veľmi dobré reštaurácie + veľmi dobrý výber lokálnych, kvalitných potravín. Raz za pár mesiacov však zájdeme mimo mesta do obchodu s východoeurópskymi potravinami (majú tam krovky, buchty s makom, tvaroh, čokoládu Milku, Kinder, čerstvé rožky a podobne). Možno sa začudujete, ale mne a môjmu manželovi sa tu vďaka potravinovým možnostiam stravuje zdravšie oveľa ľahšie ako na Slovensku.
Pri téme potraviny ešte chvíľku ostanem, pretože v mnohých článkoch čítam výsmechy o americkom pečive. Je pravdou, že medzi typické pečivo sa radí sendvičový chlieb, ktorý je chuťovo ladený do sladka a žemle s názvom Bagels.
No ďalšou pravdou je, že kto ich nemá rád, dá sa tu v pohode zohnať výborný čerstvý chlieb a koláčiky (malé lokálne talianske a francúzske pekárne + v jednej potravinovej sieti neďaleko pečú asi 20 druhov čerstvého chleba každý deň). Čo sa tu však hľadá veľmi ťažko sú rožky, no ja som ich už objavila v spomínanom východoeurópskom obchode. 🙂
Je pravda, že si veľa ľudí nemôže dovoliť platiť poistenie, nemocnice a vyšetrenia?
Zdravotný systém v USA funguje na úplne inom a oveľa komplikovanejšom princípe ako ten na Slovensku. O fungovaní amerického systému a o sumách, koľko si za poistenie platíme, som písala článok, ktorý si môžete prečítať kliknutím sem. Faktom je, že na to, aby sa človek žijúci v Amerike vedel pohybovať v tejto oblasti, musí mať prehľad v systéme, pretože je viac odkázaný na seba. Musí strategizovať, myslieť na budúcnosť šetrením na možné zdravotné výdavky.
Čo je na tom pravda:
Zákroky, vyšetrenia a pobyt v nemocnici tu stoja naozaj veľa. Poistky sú však robené tak, laicky povedané: čím viac máte zdravotných výdavkov, tým férovejšie ich prepláca poisťovňa. Pravdou je, že ak pracujete pre zamestnávateľa, ktorý má menej ako 50 zamestnancov, nie je jeho povinnosťou Vám sprostredkovávať poistenie a ani nič hradiť. V tom prípade je človek odkázaný sám na seba (musí si poistenie vybrať sám). Existujú však úľavy pre finančne znevýhodnených, pre zdravotne postihnutých a pre dôchodcov. Ďalším faktom je, že v USA mnoho ľudí vyhľadáva nemocnicu až v naozaj nevyhnutných prípadoch. Štatistiky hovoria, že okolo 20% domácností výrazne pociťuje finančnú záťaž vďaka zdravotným výdavkom.
Čo je na tom lož:
Niektorí čitatelia mi píšu, že táto krajina by sa mala hanbiť za svoj zdravotný systém, ktorý nie je za malo peňazí ako ten na Slovensku. Podľa dostupných štatistík nemá v USA poistenie 9% obyvateľov, no ja mám z niektorých rečí pocit, že mnohí majú predstavy o oveľa vyšších číslach. V tak veľkej krajine sa vyskytujú nanešťastie aj prípady, kedy ľudia nemyslia na budúcnosť, sú menej vzdelaní, nemajú o veciach prehľad a bohužiaľ na to doplácajú. Za zdravotnú starostlivosť si je potrebné priplatiť (sú nemocnice, ktoré sú lacnejšie, nestojí všetko všade rovnako). No na druhej strane vďaka peniazom v zdravotníctve sa tu vyvíjajú lieky, ktoré zachraňujú životy aj deťom na Slovensku; lekári majú veľmi dobré platy; stav nemocníc je neporovnateľný so Slovenskom; veľmi drahé lieky tu dokážu poisťovne preplácať. Už roky sa pracuje na vylepšeniach amerického zdravotného systému. Zatiaľ však ešte nikto neprišiel s dobrým komplexným riešením.
Ako fungujeme my:
Môj manžel zhodou okolností pracuje pre americkú zdravotnú poisťovňu. Je to veľký zamestnávateľ, takže nám obom sprostredkováva poistenie. Koľko za neho platíme, si môžete prečítať tu. Musím silno poklopkať, zatiaľ sme nepotrebovali vážnejšie zákroky. Najčerstvejšiu skúsenosť máme zo začiatku tohto mesiaca, kedy manžel navštívil dermatologickú ambulanciu kvôli nečakanej alergii. V tieto dni nám prišla poštou obálka s vyúčtovaním. Ošetrenie bolo vyčíslené na sumu $200, z ktorých $50 uhradila poisťovňa.
Milí čitatelia, ďakujem Vám za prečítanie tohto článku. V tom ďalšom otvorím tri ďalšie, ťažšie témy: zbrane, politika, rasizmus. Ak na mňa máte akékoľvek otázky, môžete mi pokojne napísať prostredníctvom mojej FB stránky Za Veľkou Mlákou, alebo na email: zavelkoumlakou@gmail.com.
Tina
