Milí čitatelia, vitajte pri novom článku, ktorý má súvis s mojim príchodom z USA na Slovensko. Vzhľadom k pandemickej situácii som sa vrátila do rodného mesta až po roku a pol. Keďže som za veľkou mlákou strávila pre mňa dlhé, neprerušované obdobie, zvykla som si na niektoré skutočnosti, ktoré sa buď na Slovensku nevyskytujú alebo ma po príchode prekvapili.
Kým sa dostaneme k pointe, chcela by som zdôrazniť, že tento článok pozostáva výhradne z mojich názorov a skúseností. Samozrejme treba brať do úvahy, že Spojené štáty sú obrovská rôznorodá krajina, ktorú tvorí 50 štátov, ktoré majú vlastnú kultúru a zákony. To, čo je u nás doma – vo Philadelphii bežné, nemusí byť pravidlom aj v inom meste či štáte.
Život v USA ma výrazne ovplyvňuje. Vnímam to v bežných každodenných situáciách. Už nie raz som si napríklad uvedomila, že už tak neriešim maličkosti a oveľa menej sa rozčuľujem. Keď som po roku a pol balila kufre na Slovensko, môj muž sa mi smial, že sa tu budem cítiť ako mimozemšťan a mal pravdu. Prispieva k tomu celkové naladenie spoločnosti, riešenie malicherností, robenie si ťažkej hlavy z počasia, váhy či názorov ostatných. Samozrejme, tým nechcem hádzať všetkých do jedného vreca a klobúk dole pred každým, koho sa to netýka.
1. Vírus, očkovanie
Ako prvý bod si dajme najcitlivejšiu tému na Slovensku. Cítim sa zle, už len pri pomyslení, že sa nájde niekto, kto otočí moje slová, no pre istotu zdôrazním, že neriešim, kto je a kto nie je očkovaný. Dôležitým faktom je, že celú pandémiu som od jej začiatku v roku 2020, až po jún 2021 strávila v USA. Možno si niektorí pamätáte, ale spočiatku som pridávala na moju FB stránku Za Veľkou Mlákou zhrnutia, ktoré popisovali opatrenia a situáciu. Aj my sme mali zatvorené prevádzky, služby, čakali sme v radoch pred potravinami a nevyhli sme sa ani rúškam. Našťastie sme sa však vyhli povinným respirátorom. Celú situáciu však zvládla naša domácnosť relatívne v poriadku – môj muž pracuje dodnes z domu, kúpili sme si psa a po uvoľnení opatrení sme precestovali časť Spojených štátov. Počas tohto obdobia sme okrem našej Philadelphie navštívili známe mestá ako New York City, Los Angeles, San Francisco, Pheonix. Pravidlá boli vždy a všade stanovené jasne, nič sa nemenilo zo dňa na deň. Po celé spomínané časové obdobie som bola na PCR teste iba raz, a to z dôvodu mojej cesty na Slovensko. Za test som platila $99. Antigénový test som neabsolvovala ani raz, keďže v USA to bolo nastavené tak, že sa testujú občania s príznakmi.
Počas pandémie som nezachytila žiadnu agresívnu očkovaciu kampaň, no Američania žijúci v centrách veľkých miest sú úplne inak nastavení. Dokonca sa ma nikto zo známych nepýtal, či som očkovaná a ani aký mám na to názor. Potom som však prišla na Slovensko a ostala som v šoku, ktorý ani po mesiaci neprešiel – dopadla totiž na mňa ťažoba. Téma korona a očkovanie je jedna z hlavných rozoberaných tém. Strašenie a odsudzovanie nezaočkovaných; názory laikov, ktoré mnohí považujú za fakty; zlá nálada v spoločnosti. Mám toho už tak dosť, že zámerne sa vyhýbam správam, slovenskej politike a internetovým denníkom či portálom.
V čom však vnímam ešte jeden obrovský rozdiel je nosenie rúšok. Spočiatku som bola veľmi prekvapená, koľko ľudí nosí na Slovensku rúška pod nosom v uzavretých priestoroch akými sú napríklad potraviny a obchodné domy.
Čerešničkou na torte je, že som po prekročení hraníc zistila, že moje americké potvrdenie o očkovaní vakcínou Pfizer neplatí v slovenských končinách, takže dodnes nemám QR kód, lebo sa mi to nechce ďalej riešiť.
2. Počasie
Keby som počítala, koľkokrát som počula hlášku: „Strašne je teplo“, s istotou by som bola po troch týždňoch na trojcifernom čísle. Uvedomila som si, že na Slovensku sa pravidelne komentuje stav počasia. Sťažovanie sa na teplo je každodennou súčasťou letných dní, čo ma fascinuje vzhľadom na to, že v USA máme ešte teplejšie a nepočúvam to na každom kroku. Argumenty, že nikdy predtým nebolo až tak teplo chápem, no neviem si predstaviť, že by som mala stráviť celé leto dudraním. Ruku na srdce, koľkokrát ste sa za posledný mesiac sťažovali na teplo? 🙂 Keď sme boli v Arizone a bolo tam 48 stupňov, zaprisahala som sa, že budem navždy vďačná za všetko pod 37 – zatiaľ to poctivo dodržiavam.
3. Výzor
Ľudia na Slovensku riešia viac výzor, a teda dávajú si záležať čo majú oblečené. V Amerike je mnohým ľuďom jedno ako to vyzerá, hlavne, že je to pohodlné. Ideálnym príkladom je, že ženy chodia do práce častokrát obuté v teniskách; dievčatá do školy doslova v papučiach. Do divadla sa bežne chodí v rifliach. Ženy používajú menej make-upu a celkovo mám pocit, že ľudia neriešia značky. Zaujímavé je, že známe značky stoja takmer o polovicu menej ako na Slovensku, možno aj z toho dôvodu sa im nepripisuje až taká dôležitosť. Tieto skutočnosti vnímam aj sama na sebe – v USA mi menej záleží na výzore, lebo viem, že to tam nikto nerieši – nikto sa neobzerá, nehodnotí. Na Slovensku sa viac maľujem, dlhšie premýšľam čo si oblečiem, pretože viem, že takto to robí väčšina a že ľudia si na ulici oveľa viac všímajú druhých. Už som to spomínala aj na tomto blogu, ale zakaždým, keď prídem na Slovensko, tak sa nájde niekto cudzí, kto hodnotí napríklad cenu mojej kabelky. Už nie raz som si vypočula komentár, že sa očividne musím mať dobre. Zdá sa mi to neuveriteľné. Až Amerika ma naučila, že na materiálnych veciach nezáleží a preto, keď má niekto drahšie auto či kabelku, vôbec sa nad tým nepozastavujem.
4. Platenie kartami
Za veľkou mlákou som si zvykla, že bankovými kartami je možné platiť v 99% prípadoch zo všetkých mojich nákupov a výdavkov. Úprimne, ani si neviem spomenúť, pri akej príležitosti som naposledy platila hotovosťou. Keďže pochádzam z malého mesta Snina, skutočnosť, že možnosť platby kartou je skôr výnimkou, ma až tak veľmi neprekvapuje, aj keď som si myslela, že v roku 2021 sa táto situácia viditeľne zmení. Samozrejme vo veľkých obchodných reťazcoch akými sú Tesco, LIDL, Billa nie je s platením kartou problém, no problémom sú reštaurácie, kaviarne, obchody s oblečením. A dokonca na moje prekvapenie som mala nejeden problém už aj s platením bankovou kartou v Bratislave, a to nešlo o malé prevádzky.
5. Psy a venčenie
V júli roku 2020 sme si kúpili psa a od tohto momentu sa na psičkárov pozerám úplne inak. Američania sú známi dodržiavaním pravidiel, keďže zákony a právo tam funguje na úplne inom leveli. Vysúdiť peniaze je možné takmer z hocičoho a výnimkou nie sú napríklad ani majitelia voľne pobehujúcich psov. Našu čokoládovú labošku Nalu máme pripnutú zásadne na vôdzke – jednak mi nepríde fér aby pobehovala voľne, keď oproti môže ísť niekto, kto sa bojí psov a taktiež nemám istotu, či nestretneme iného psa, ktorý nie je veľký kamarát s ostatnými. Psy sa v USA nepúšťajú len tak kade tade, no deje sa tak výhradne na určených miestach. Úprimne, spočítala by som na jednej ruke koľko pustených psov sme stretli za jeden rok mimo vyhradených miest. Keď som venčila v Bratislave psa mojej kamarátky, bola som v šoku. Psy voľne pobehujúce – aj za cudzími ľuďmi, nikto nerieši, či sa okoloidúci boja atď. – úprimne, chýba mi na Slovensku viac ohľaduplnosti.
6. Cestovanie po Slovensku
Skutočnosť, že cesta vlakom z Bratislavy do Sniny trvá viac ako let z opačnej strany sveta do Budapešti vieme hádam všetci. Očakávania od slovenských železníc sú nízke, no poklopkať posledných pár ciest som nemala zlé skúsenosti. Dokonca wifi fungovalo lepšie v rýchliku ako v IC. Nízke očakávania sa viažu aj k cestnej premávke. Diaľnice sa stavajú desaťročia, čo mi nikdy nešlo do hlavy. K tomu sa pridávajú ešte aj rozbité cesty, málo pruhov, kamióny v centrách miest. Za veľkou mlákou sme precestovali autom aj menej známe oblasti, kde široko ďaleko nie je doslova nič, avšak aj tam majú lepšie cesty ako napríklad dôležitý hlavný ťah cez Ružomberok.
7. Dostupná pitná voda
Keď prídete v Amerike do akejkoľvek reštaurácie, automaticky dostanete neobmedzené množstvo pitnej vody. Navyše pitná voda zdarma je dostupná v národných parkoch, pri pamiatkach či na verejných priestranstvách. Je to obrovská výhoda na výletoch, kedy nemusíte vláčiť vopred naplnené fľaše po celý čas. Neviem ako vy, no na Slovensku som to ešte asi nevidela.
8. Bratislava
V hlavnom meste Slovenska som žila 6 rokov. Vyštudovala som tam vysokú školu a rok si vyskúšala reálny život. Bratislava patrí k mojim najväčším srdcovkám a je to miesto, kde si viem predstaviť život aj po návrate z USA. Zatiaľ neplánujeme, ale človek nikdy nevie, možno raz. Prekvapilo ma hneď niekoľko vecí. Jednou z nich je ako sa rýchlo rozrastá – nové kancelárske či obytné budovy, veľkolepá autobusová zastávka. Bolo by super, ak by sa ešte podarilo zrenovovať nešťastnú vlakovú stanicu. Rôzne donáškové služby, požičiavanie kolobežiek či bicyklov taktiež neboli pred dvoma rokmi samozrejmosťou. Skvelé reštaurácie, kaviarne, pekárne, bary, gastronomické zážitky, aj keď ceny pri Eurovei sa rovnajú cenám v New York City, avšak musím uznať, že som počas mojej návštevy nemala ani jednu zlú skúsenosť. Ceny bytov a pozemkov radšej nekomentujem.
Bonus:
- V USA nie je možné nastúpiť do mestskej hromadnej dopravy bez zaplatenia. Napríklad do autobusov sa vchádza len prednými dverami, kde sa musí zaplatiť lístok, takže neexistujú čierni pasažieri.
- Na benzínkach nie je možné natankovať bez zaplatenia vopred. Súčasťou každej tankovacej stanice je automat, cez ktorý sa platí za benzín, takže sa nestáva, aby niekto odišiel bez zaplatenia.
Záver
Milí čitatelia, ďakujem vám za prečítanie tohto úprimného článku. Som zvedavá, v koľkých bodoch sa s vami zhodnem. Budem rada, ak mi svoje dojmy napíšete v mojej skupine na Facebooku.
Sledovať ma môžete na mojich sociálnych sieťach:
- Facebook: Za Veľkou Mlákou
- Instagram: tina_januvka
Tina
