Fascinujúca história mrakodrapov

Zdieľaj

Mrakodrapy sú súčasťou veľkých miest v USA už desaťročia. Táto téma je obšírna a ponúka množstvo zaujímavostí, a tak som ju rozdelila do dvoch článkov. V prvom článku som písala o tom, aké musí mať mrakodrap parametre; prečo sa v nich v noci svieti; ako fungujú výťahy a podobne. Ak ste ho ešte nečítali a chcete tak urobiť, stačí kliknúť sem. Milí čitatelia, v tejto druhej časti nahliadneme viac do histórie mrakodrapov, a teda do pozadia ich minulosti.

Výstavba mrakodrapov

Známy Empire State Building, ktorý sa nachádza v New York City, dokázali postaviť v roku 1931 za rekordných 410 dní (výška 443.2 metrov). Pre predstavu si to porovnajme s najvyšším mrakodrapom na svete. Burj Khalifa (výška 829.9 metrov), bol v Dubaji dokončený koncom roka 2009 – takmer 6 rokov od začiatku jeho výstavby. Ak by bola v Dubaji zachovaná taká istá rýchlosť ako v New York City, Burj Khalifa by bol postavený približne za 2 roky a 2 mesiace. Ako je to však možné, keď sa stavebná technika výrazne posunula vpred? Jedným z hlavných dôvodov spomalenia výstavby sú bezpečnostné opatrenia. Ak sa pozrieme na fotky z minulosti, robotníci nepoužívali žiadne istenia, to znamená, že nemuseli dodržiavať žiadne bezpečnostné predpisy a pohybovali sa rýchlejšie, bez obmedzení. Dokonca nemuseli nosiť ani prilby. Práve konštruktéri výškových budov boli v tej dobe najohrozenejšou skupinou s najvyššou mierou úmrtnosti spomedzi všetkých povolaní, ktoré sa týkajú stavebníctva.

Podľa oficiálnych záznamov zomrelo pri výstavbe Empire State Building 5 robotníkov (je takmer isté, že reálne čísla sú oveľa vyššie). Pri stavaní Burj Khalifa prišli o život 4 robotníci. Oveľa smutnejšie štatistiky sú zaznamenané z výstavby World Trade Center (už neexistujúce Dvojičky), ktoré sa stavali okolo roku 1970. O život prišlo až 60 robotníkov.

Postupom času sa bezpečnostné opatrenia výrazne sprísňovali. Pár pravidiel na ukážku: povinnosť nosenia prilby; povinnosť kontrolovať istenia a laná každý deň pred začiatkom práce; zákaz kĺzavých podražiek na topánkach; zákaz pracovať na lešení, ktoré je pokryté vodou, ľadom alebo bahnom; zákaz nechávania pracovného náradia na lešení po skončení smeny; ak je pracovník na rebríku, platí pravidlo troch bodov dotyku – obe nohy a jedna ruka.

Kto by chcel vidieť ako to vyzerá na stavenisku mrakodrapu v praxi, prikladám video z Philadelphie : https://www.youtube.com/watch?v=W-h6mo680Gk

Priemerný ročný plat konštruktéra výškovej budovy je v USA približne $55 000.
Podľa zozbieraných dát trvá postavenie 57 metrov mrakodrapu jeden rok.

Známa fotografia robotníkov

Oficiálny názov fotografie je Lunch atop a Skyscraper.
Záber vznikol 20. septembra 1932 v New York City, pri výstavbe mrakodrapu s názvom Rockefeller Center.
Zobrazuje 11 robotníkov na 69. poschodí počas obednej pauzy.
Aj keď vyzerá, že tento moment bol zachytený náhodne počas bežného dňa, opak je pravdou. Ide o cielenú propagačnú fotografiu na Rockeffelerovo centrum a na prilákanie pracovníkov do rozrastajúceho sa New York City, ktoré malo veľký potenciál. Aby fotku uvidelo čo najviac ľudí, uverejnili ju v novinách. Rôzne zdroje uvádzajú, že robotníci v skutočnosti nikdy nejedávali vo výškach a v takých nebezpečných pózach.
Američania si túto fotografiu radi pripomínajú každý rok počas sviatku práce (Labor Day), pretože poukazuje na ľudí, ktorí vybudovali túto krajinu.

Dohady o identite

Desaťročia sa viedli spory o tom, kto je autorom záberu Lunch atop a Skyscraper, pretože sa na stavenisku nachádzalo v ten istý moment viacero fotografov. Od roku 2003 však vieme, že autorom preslávenej fotografie je Charles Clyde Ebbets, ktorý pracoval pre New York Times (noviny). Charlesova rodina sa dlhé roky snažila dokázať, že práve on je autorom fotografie. Jedným z dôkazov bol originálny sklenený negatív z daného dňa.

Je na fotografii naozaj Slovák? Podľa všetkého neexistujú žiadne oficiálne zoznamy s menami 40 000 robotníkov, ktorí sa podieľali na výstavbe Rockeffelerovho centra, čo vyústilo do mnohých sporov. Avšak už dávnejšie som úplne náhodne videla na sociálnej sieti komentár ženy, ktorá tvrdila, že na fotografii je jej slovenský pradedko. Pri písaní tohto článku som si znovu overovala tieto informácie. Našla som viaceré zdroje, podľa ktorých Slovák Gustáv Popovič z Vyšného Slávkova pózuje na slávnej fotografii ako prvý z ľava z ich perspektívy (s fľaštičkou). Mala by tomu nasvedčovať aj pohľadnica, ktorú Gustáv poslal svojej žene Mariške. Po dokončení výstavby sa vrátil do rodnej obce.

Umývanie okien

Prvé mrakodrapy sa začali stavať ku koncu 19. storočia. Ich prevádzka a údržba zahŕňala okrem iného aj umývanie okien. Spočiatku boli okná riešené tak, že sa dali otvoriť, takže pracovník vyliezol von oknom, zavesil sa na kožený výstroj a pridržiaval sa nohami na parapete.

Štatistiky z minulosti uvádzajú, že v New York City zomrel pri čistení okien v priemere jeden z 200 umývačov.

Dizajn výškových budov a mrakodrapov sa postupom času výrazne menil. Z vonkajšej strany okien vymizli rámy, na ktorých by sa dalo stáť a kvôli zvyšovaniu bezpečnosti sa limitovalo otváranie okien. Pre umývačov to znamenalo len jedno – okná sa museli začať umývať iným spôsobom. Nové techniky vznikali najmä v New York City. Do praxe sa zaviedli plošiny a laná s postrojmi.

Priemerná hodinová mzda umývača okien výškových budov a mrakodrapov je v USA $15.84. Na porovnanie: minimálna hodinová mzda je v USA $7.25.
Všetky okná na jednom mrakodrape sa v priemere umývajú 1 až 2 týždne. Jeden umývač pracuje vo výškach cca 4 hodiny denne.
Najvyšší mrakodrap na svete Burj Khalifa (Dubaj), má 24 348 okien. 36 čističom však pri práci pomáhajú technológie a stroje spoločnosti Cox Gomyl v hodnote takmer 6 miliónov dolárov. Umývanie okien je rozdelené na 4 fázy počas jedného roka.

Ako požiar mrakodrapu zmenil pravidlá

23. februára 1991 vypukol požiar v mrakodrape One Meridian Plaza vo Philadelphii. Tento mrakodrap bol postavený v roku 1972 a mal 38 poschodí. Išlo o kancelársku budovu v centre mesta. Celé to začalo v sobotu po ôsmej hodine večer, na 22 poschodí, takže sa v budove okrem vrátnikov našťastie nikto nenachádzal.

Avšak po príchode požiarnikov nastalo hneď niekoľko komplikácií:

1. nedostatočný tlak vody – znemožnil hasenie, pretože ju nevedeli dostať na tak vysoké poschodie (budova nedodržala povinné nariadenie o výške tlaku);
2. nezaznačené čísla poschodí – na poschodiach sa hromadil dym, ktorý usmrtil troch dezorientovaných požiarnikov, pretože nevedeli určiť na ktorom poschodí sa nachádzajú;
3. výpadok elektriny – nanešťastie nefungoval ani záložný generátor.

Požiar sa podarilo dostať pod kontrolu až na druhý deň od jeho vypuknutia. Dopomohla k tomu skutočnosť, že na 30. poschodí boli nainštalované automatické striekače (sprinklery). Vyšetrovanie ukázalo, že príčinou požiaru boli nasiaknuté handry olejom, ktoré na 22 poschodí zanechali pracovníci pri sťahovaní. Nasledovali roky súdnych sporov medzi vlastníkom a poisťovňou. Budova nebola už nikdy obnovená, v roku 1999 ju zrovnali so zemou. Dnes stojí na jej mieste luxusná obytná budova, vedľa ktorej je pamätník venovaný trom zosnulým požiarnikom.

Táto udalosť výrazne ovplyvnila zmenu protipožiarnych opatrení ako napríklad:
- povinnosť označenia schodiska číslami;
- povinnosť inštalácie sprinklerov na každé poschodie.

K lepším bezpečnostným opatreniam mrakodrapov sa výrazne podpísal útok na Dvojičky, ktorý sa stal 11. septembra 2001. Pri stavaní nového najvyššieho mrakodrapu v New York City s názvom One World Trade Center (spomínala som ho aj v prvej časti) boli do stredu budovy umiestnené schody, ktoré sú určené len pre záchranné zložky. Mnoho starších budov (vrátanie Dvojičiek) má schodiská, ktoré slúžia na unikanie ľudí von, no taktiež aj pre záchranné zložky, ktoré sa musia dostať dnu. O tom, čo všetko ovplyvnil útok z 11. septembra napíšem samostatný článok.

Prozipožiarne opatrenia

Protipožiarne opatrenia sa za veľkou mlákou berú dosť vážne. Z mojich osobných skúseností: Bývame v 19-poschodovom apartmánovom komplexe. V každej časti bytu máme namontovaný sprinkler, dokopy ich je 6. Taktiež máme neďaleko kuchyne detektor dymu. V spoločenských priestoroch sú sprinklery na každom kroku. Kuriozitou je, že na Vianoce nemôžeme mať živý stromček, pretože predstavuje hrozbu vzniku požiaru.