Milí čitatelia, vítam Vás pri treťom článku zo série – Odpovede na Vaše otázky. Okrem príjemných a pohodových tém, dostávam podnety aj na tie trošku menej príjemné, pretože sa týkajú vecí, ktoré nefungujú tak, ako by mohli a ako by mali. Americký systém je totiž v mnohých smeroch nastavený dosť problematicky. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré oblasti, ktorých sa to s istotou týka.
Ako sa stravujú deti v škole? Majú jedálne? Jedia iba suchú stravu?
Predstavme si typickú slovenskú školskú jedáleň, v ktorej sa bežne podáva mäso so zemiakovou kašou, tarhoňou či ryžou. K tomu nechýba polievka a zeleninový šalát. Tak presne taký typ školskej jedálne, by sme v USA hľadali márne. Američania majú totiž diametrálne odlišnú stravovaciu kultúru – najmä počas obeda. Neplatia tu žiadne podobné pravidlá ako na Slovensku: polievka je úžasná a prospešná pre telo + každý by mal zjesť aspoň jedno teplé jedlo počas dňa a podobne.
Kvôli tejto otázke som si pozrela mnoho školských jedálničkov. Deti sa v Amerike stravujú v jedálňach, avšak strava je úplne iná. Na moje prekvapenie sa v nich dookola opakujú tie isté veci: rôzne sendviče; wrapy; cestoviny so syrom (mac and cheese); šaláty; pizza; hamburger alebo cheeseburger. K tomu majú deti často nejaké ovocie, džús alebo mlieko. Samozrejme, dosť závisí od konkrétnej školy (či je verejná, alebo súkromná), no aj keď ide o lepšiu školu, majú v nej kvalitnejšie mäso, žemle a podobne – stále nemajú klasické teplé jedlo, na ktoré sme na Slovensku zvyknutí.
Deti zo sociálne slabších rodín majú na stravu rôzne finančné príspevky, takže platia pár centov. Cena za jeden obed plne platiaceho dieťaťa sa v priemere pohybuje okolo 2.50e.
- Zaujímavosťou je, že verejné školy vo veľkých mestách majú veľmi slabú úroveň (je to tak historicky, desiatky rokov). A naopak, mnoho dobrých súkromných škôl je situovaných práve v centre mesta. Aby ste mali predstavu, cena za jeden školský rok pre jedno dieťa v súkromnej škole vo Philadelphii (v cene sú výlety a obedy) je cca $40 000/ 34 000€. Áno, čítate správne. Samozrejme existujú výnimky, kedy nadané dieťa z ťažších pomerov môže dostať štipendium, no väčšina rodín si platí plnú sumu. Mnoho rodín sa kvôli tomu sťahuje do miest ďalej od centra do tzv. suburbs, kde je kvalita verejných škôl omnoho vyššia.
K americkej stravovacej kultúre napíšem ešte samostatný článok 🙂
Ako to je s materskou a rodičovskou dovolenkou? Aká je dĺžka? Koľko dostávajú peňazí?
Materská a rodičovská dovolenka je v USA podľa mňa jedna z najviac zarážajúcich a najsmutnejších tém. Vedeli ste, že v Amerike neexistuje zákon, ktorý by v tomto prípade určoval finančnú pomoc od štátu? To znamená, že ak žena ide na materskú alebo otec na rodičovskú – od štátu nedostávajú absolútne nič. NULA DOLÁROV. Aby toho nebolo málo, zamestnávateľom neprikazuje žiaden zákon, koľko majú svojim zamestnancom na materskej/rodičovskej dovolenke platiť.
- V USA rodičovský zákon ODPORÚČA trvanie materskej/rodičovskej dovolenky TRI MESIACE – 12 týždňov.
- Priemerné trvanie materskej/rodičovskej dovolenky je však v Amerike 10 týždňov.
- Suma, ktorá bude počas tejto dovolenky pripisovaná rodičom, závisí od zamestnávateľa – najlepšie firmy ponúkajú sumu vo výške platu (nie je to však vôbec pravidlom), iné zase napríklad aj 30%.
- Ak ide na materskú/rodičovskú dovolenku štátny zamestnanec, nedostáva absolútne nič. Prezident Donald Trump sa to vraj snaží zmeniť aspoň na 6 týždňov, tak uvidíme.
Priznám sa, z tých čísel som už veeeeľmi dlho šokovaná. Možno si kladiete otázku, kto sa stará o deti, keď mnoho rodičov už do troch mesiacov plne pracuje. Ak je možnosť, rodičia ostávajú pracovať z domu; o dieťa sa stará niekto z príbuzných; platia opatrovateľku; alebo tí, ktorí si to môžu finančne dovoliť, dávajú také maličké bábätko do denných jasličiek – daycare. Priemerná cena za denné jasličky pre malé bábätká je v USA približne 1 000€.
Ako zvládajú slobodné matky s deťmi aj dve práce? Majú ľudia v USA bežne viac ako jednu prácu?
K tejto otázke som si pozerala štatistiky a našla som, že oficiálne menej ako 5% žien v USA má viac ako jednu prácu. Štatistík k tejto téme je však pomenej. Podarilo sa mi ešte nájsť, že v roku 2013 malo viac ako jedno zamestnanie okolo 13 miliónov Američanov (z cca 330 miliónov obyvateľov). Neviem aké reálne sú tieto čísla, predpokladám, že v skutočnosti ide o väčší počet. Vo viacerých článkoch som sa ďalej dočítala, že kultúra mať dve práce v Amerike pramení najmä z túžby kúpiť si lepšie auto či krajší dom.
- Ak už má niekto v USA dve práce, zväčša ide buď o dva polovičné úväzky alebo o jeden plný a druhý polovičný úväzok (polovičný je zväčša práca počas víkendov).
- Pre slobodné matky existujú v USA taktiež všelijaké finančné granty (napríklad FSEOG), ktoré pomáhajú deťom hradiť školné, jedlo, a zdravotné výdavky – ide o tisícky dolárov.
- Veľkým problémom je, že mnoho mladých matiek pochádza z neľahkého prostredia. Až 44% mladých žien bez domova vo veku 18-25 rokov uviedlo, že čakajú bábätko alebo sú už matkami. V takýchto prípadoch existujú viaceré charity a útulky, ktoré sa týmto matkám snažia pomôcť.
Myslím si, že každá žena, ktorá sa stará o deti sama, tak to ma ťažké bez ohľadu na to, či je v Amerike alebo na Slovensku.
Ako sú na tom so zdravotníctvom chudobní, ktorí si neplatia odvody? + môj pohľad
Môj pohľad na americké zdravotníctvo je taký, že systém je veľmi odlišný od toho, ktorý je na Slovenku. Na to, aby obyvatelia Ameriky neplatili závratné sumy za rôzne vyšetrenia, potrebujú mať dobre nastavené poistky. Za veľkou mlákou nanešťastie neexistuje žiadna štátna poisťovňa. Obyvatelia sú tým pádom odkázaní viac na seba.
- Z našich doterajších zdravotných skúseností viem, že v USA platí stopercentne, že radšej mať poistky na všetko možné, pretože potom z toho môže byť veľký problém.
Moja osobná skúsenosť u zubára + koľko som platila
Do roku 2019 som sa vyhýbala americkým zubárom. Keďže často chodím na Slovensko, chcela som, aby sa mi o zuby staral môj dlhoročný zubár. Na Slovensku som už poistenie nemala žiadne, takže som si všetko hradila naplno – čo neboli nízke sumy. Na začiatku roka 2020 sme si povedali, že začneme mať všetky možné poistky pre istotu v Amerike. Dali sme si napríklad zubné poistenie, ktoré nás mesačne na jednu osobu stojí približne 13€. Začiatkom augusta som začala mať neúnosné bolesti zubov, ktoré som musela tlmiť liekmi. Bolesti neustupovali, a tak som išla k našej americkej zubárke. Prišla som na vyšetrenie, ihneď mi spravila röntgen zubov, z ktorého videla, že potrebujem zákrok, ktorý v Amerike robí špecialista, ktorému sa hovorí endodontist. Za vyšetrenie a röntgen som neplatila ani cent.
Endodontist je laicky povedané zubár, ktorý študoval na zubarine o dva roky dlhšie a špecializuje sa na bolesti zubov, zubné kanáliky a podobne. Cez aplikáciu našej poisťovne som si našla endodontistu, dala vedieť zubárke, ktorého som si vybrala, následne mu ona poslala odporúčanie na moje vyšetrenie. Keďže mali dosť plno, objednali ma až o 7 dní. Prišla som na vyšetrenie, lekár mi urobil röntgen, všetko mi vysvetlil (mala som záhadnú dieru vo vnútri zubu), pichol mi dve silné umŕtvovacie injekcie (polovicu tváre som si necítila celý deň). Počas zákroku mi urobil ďalší röntgen aby videl, či to vyzerá dobre. Za 15 minút som mala po zákroku. Na konci mi urobil tretí röntgen, aby videl konečný výsledok. Za zákrok som zaplatila 32€. Dostala som antibiotiká a lieky od bolesti, za ktoré som zaplatila 4€. Musím ešte dodať, že v Amerike je röntgen základnou výbavou každej ambulancie.
Čo však v prípade, ak si niekto jednoducho nemôže dovoliť žiadne poistenie?
No, tu sa dostávame k pointe, prečo je americké zdravotníctvo tak zlé nastavené. Bez poistenia, resp. so zlým poistením, sa ľudia dostávajú do obrovských dlhov, z ktorých sa nevedia dostať von. Ak je niekto na pokraji života a nemá peniaze, lekári ho ošetriť musia. Potom má však tento človek na krku dlhy, nasleduje vyhlásenie bankrotu a tak ďalej. No čo robí niekto, kto nemá peniaze, má zdravotné problémy ale nezomiera? Neviem si predstaviť.
- Mnohí vyhľadávajú lekárov až keď je to naozaj nevyhnutné. Niektorí dokonca ani vtedy.
- 9% ľudí v USA nemá žiadne poistenie. Som smutná už len pri pomyslení na to, že sú ľudia, ktorých trápia zdravotné problémy ale nemôžu si dovoliť liečbu. Veľmi dúfam, že niekto už konečne príde s riešením dobrým pre všetkých.
Dostala som ešte otázku, či je rozdiel v zdravotnej starostlivosti čo sa týka bohatých ľudí. Faktom je, že v Amerike sú drahšie a lacnejšie nemocnice, takže predpokladám, že bohatí smerujú do najdrahších nemocníc a zverujú sa do rúk tým najlepším odborníkom. K lacnejším nemocniciam patria najmä tie, ktoré sú vlastnené štátom. Avšak aj v tých si musí každý platiť. Nemyslím si však, že sú v takých katastrofálnych stavoch ako nemocnice na Slovensku. V americkom zdravotníctve sú obrovské peniaze, čiže sa to odráža aj v zariadeniach ambulancií a podobne. Ak Vás to bude zaujímať, spravím hlbší výskum o kvalite amerických nemocníc.
Čo hovorím na vyplácanie šekov čo sa týka koronavírusu / Helicopter money / Universal Basic Income?
Možno ste niektorí zachytili, že po vypuknutí koronavírusu pripravila americká vláda rôzne šeky s finančnými injekciami. Priznám sa, nemala som prehľad úplne o všetkých, avšak kvôli tejto otázke som sa na to pozrela bližšie. Dostala som konkrétnu otázku na šeky pre nezamestnaných, takže sa zameriam hlavne na tie. Od apríla to vyzeralo v praxi nasledovne: kto stratil prácu vďaka koronavírusu a splní dané podmienky, bude dostávať každý týždeň šek v hodnote $600 dolárov.
- K sume $600 za koronavírus sa každému pripočítala aj dávka nezamestnanosti podľa jednotlivého štátu.
- Aby ste si to vedeli predstaviť – každý nepracujúci človek (po splnení podmienok) dostal každý týždeň v roku 2019 dávky v priemernej výške $379. K priemernej dávke v roku 2020 sa vďaka koronavírusu pripočítalo ďalších $600.
- Vyplácanie $600 každý týždeň sa skončilo 31.júla. O pár dní prišiel prezident Donald Trump s tým, že štát bude vyplácať ľuďom dávky aj naďalej, avšak už o čosi nižšie: $300 týždenne + $100 by mal prispieť každý štát.
Od apríla do júla rozdelila americká vláda nezamestnaným 250 miliárd dolárov. Brutálne číslo. Čítala som k tomu veľa článkov (najmä Wall Street Journal) a názory odborníkov sa rôznia. Kým jedna strana tvrdí, že suma je v poriadku, treba ľuďom pomôcť a rozbehnúť ekonomiku (tak, že ľudia tie peniaze míňajú a dávajú do obehu), druhá strana tvrdí, že ide o veľmi vysoké sumy a tento krok nebol najšťastnejší, pretože mnohým sa ani nechce späť do práce, keďže sedia doma a dostávajú nemalé peniaze. Výskum na prestížnej univerzite Yale však ukázal, že chuť pracovať by to nemalo nijako ovplyvniť (neprikladám link na výskum, pretože ide o platený zahraničný článok).
Odkiaľ má však štát toľko peňazí?
Požičiava si najmä od investorov. Laicky vysvetlené: Tým že si vláda požičiava, vytvára štátny dlh, ktorý sa následne spláca peniazmi daňových poplatníkov.
Čo si myslím ja: Faktom je, že koronavírus tu narobil veľké ekonomické problémy, ktorých veľkosť sa ešte len v budúcnosti ukáže. Je super, že vláda ľudom ponúkla pomoc. Predsa len, milióny ľudí zrazu ostalo bez práce, s takmer nulovým príjmom. Korona stále trvá, už je to piaty mesiac a stále nemáme normálny režim. Avšak myslím si, že pomocná suma mohla byť o čosi nižšia. Som veľmi zvedavá, aké dopady to bude mať na ekonomiku. Je jasné, že na tieto šeky doplatia v Amerike všetci.
Podobné otázky čo sa týka vyplácania peňazí – UBI (Universal Basic Income) + Helicopter money, si nechávam do budúcna. Zatiaľ študujem všetky pre a proti. Určite Vám o nich napíšem. 🙂
Záver
Milí čitatelia, ďakujem Vám za prečítanie tohto článku. Čo by to bol za svet, keby v ňom bolo všetko ideálne a krásne, že? Chcem ešte v závere zdôrazniť, že tak ako v každej inej krajine, tak aj v Amerike sú jednoducho povedané ľudia, ktorí sa majú dobre a ktorí sa majú zle. Americký systém je však v mnohých prípadoch v Amerike nastavený tak, že do veľkých finančných a existenčných problémov sa dá dostať veľmi veľmi ľahko.
Prvé dva články z kategórie otázok, v ktorých píšem o populárnych autách, koľko áut je v Amerike, o prezidentských voľbách, školskej dochádzke, potravinách a tak ďalej, nájdete prvá časť – kliknutím sem a druhá časť – kliknutím sem.
Tina
