Americký vysokoškolský svet a štúdium lekárstva

Ako dlho je potrebné študovať, aby si mohol byť lekár s rozprávkovým platom za veľkou mlákou? Líši sa študentský život od toho slovenského? Naozaj to funguje na školách tak, ako to zobrazujú filmy? Roztlieskavačky, športovci, maskoti, školská hudobná skupina? Milý čitateľ, v tomto článku sa okrem odpovedí na tieto otázky dočítaš aj mnohé iné zaujímavosti z amerického vysokoškolského sveta.

Ako sa študuje medicína

V jednom z predchádzajúcich článkov som písala o tom, že priemerný lekár zarobí na Slovensku 10-násobne menej ako priemerný lekár v Amerike. Čo sa týka platov lekárov, špecialistov, sumy sa šplhajú do pre nás nepredstaviteľných čísel. Ak si náhodou tento článok nečítal a chceš tak urobiť, stačí, že klikneš sem. Kvôli objektívnosti som v ďalšom z článkov písala o cenách, ktoré si musia študenti za štúdium zaplatiť a spomínala som aj budúcich lekárov. Ako dlho je však potrebné študovať medicínu, aby sa z teba stal plnohodnotný lekár za veľkou mlákou? Odpoveď je: minimálne 11 rokov. Poďme si to rozobrať na drobné.

Prvý krok je prijatie na bakalársky stupeň štúdia. Bakalársky stupeň trvá v USA štyri roky. Slúži viac-menej ako teoretická predpríprava na magisterské štúdium. V praxi to znamená, že študent nemá určený presný odbor, ktorý musí absolvovať, no pre jeho dobro by mal absolvovať základné kurzy ako biológia, anatómia, chémia a podobne. Popri tomto štúdiu by sa mal študent venovať dobrovoľníctvu v nemocniciach a na klinikách, pretože môže získať skúsenosti, ktoré mu môžu pomôcť pri prijímaní na magisterské štúdium a v neposlednom rade má možnosť zistiť, či chce naozaj byť lekárom.

Po ukončení bakalárskeho stupňa, nastáva druhý krok, a tým je absolvovanie MCAT testu (the Medical College Admissions test), ktorý/ktorého:

• platí pre všetky lekárske fakulty;
• je veľmi náročný, trvá 7 hodín 30 minút a pozostáva z 230 otázok;
• študenti majú na prípravu prednášky, učebnice, vzorové otázky, avšak nemajú knihu s otázkami, ako je to na Slovensku;
• robí sa na počítačoch v špecializovaných testovacích centrách;
• počet pokusov na úspešné zvládnutie testu je limitovaný na tri za jeden rok;
• maximálny počet bodov je 528, za dobré skóre sa označuje dosiahnutie 508 bodov;
• minimálny počet bodov na absolvovanie testu je 472, no na prijatie na niektoré univerzity to nestačí;
• priemerné skóre študentov, ktorí sa dostali na medicínu v rámci celej USA je 500 bodov;
• priemerné skóre študentov, ktorí sa dostali na medicínu na Harvarde (vidieť ju môžeš na titulnej fotke tohto článku) je 518 bodov;
• je rozdelený na 4 časti: 1. Chemické a fyzikálne základy biologických systémov, 2. Kritická analýza, 3. Biologické a biochemické základy živých systémov, 4. Psychologické, sociálne a biologické základy správania;
• dobré výsledky testu pre prijatie na magisterský stupeň nestačia, dôležité je taktiež dobré skóre GPA (Grade Point Average), v preklade dosiahnuté výsledky za predchádzajúce štúdium.

Po úspešnom absolvovaní testu je na rade tretí krok, ktorým je magisterské štúdium. Mnoho študentov neostáva na tej istej univerzite, na ktorej absolvovali bakalára. Magisterský lekársky titul trvá v USA štyri roky a je postavený na praxi. Prvé dva roky študenti trávia v laboratóriách, ďalšie dva roky v nemocnici na rôznych oddeleniach. Na každom oddelení im pridelia jedného konkrétneho pacienta, ktorého vyšetrujú, sledujú a liečia pod dohľadom skúseného lekára. Mnoho univerzít má svoju vlastnú nemocnicu.

V poslednom ročníku je na rade štvrtý krok, pretože študenti si vyberajú zameranie, resp. špecializáciu (residency program). Po ukončení magisterského štúdia sa študentom udeľuje titul M.D. (Doctor of Medicine) a začínajú pracovať už vo vybranom zameraní. Podľa zložitosti zamerania sa odvíja aj dĺžka trvania tohto kroku. Zvyčajne sa jedná o obdobie od troch (pediater, internista) do siedmych rokov (neurochirurg), počas ktorých sa zdokonaľujú už vo vybranom zariadení na vybranom oddelení. Ročný plat lekára v tréningu je v priemere $50 000.

Posledným, piatym krokom je získanie certifikátu po ukončení špecializácie. Bod, kedy lekár začína byť zaslúžene finančne ohodnotený.

Čo zažiješ na americkej univerzite

• Univerzitné mestečko (campus), ktoré má každá univerzita. Je to miesto, kde študenti trávia najviac svojho času. Na campusoch nájdeš študentské bývanie, športové haly, ihriská, posilňovne, reštaurácie, kaviarne, školské jedálne, potraviny, kiná, knižnicu, zdravotné strediská, psychológov, doučovateľov, strážnikov atď. Ak ťa zaujímajú najkrajšie univerzitné mestečká, pripájam rebríček spolu s fotkami TOP 50 v USA, ktorý si môžeš pozrieť kliknutím sem.

• Legendárne prázdniny Spring Break. Konajú sa začiatkom jari už od roku 1930. Študenti majú voľno a väčšina z nich si ide užívať do tepla. Obľúbené párty destinácie sú Miami, Bahamy, Punta Cana atď.
• Univerzitné oblečenie. Každá univerzita má svoj vlastný merch v podobe rôznych kúskov oblečenia a predmetov (napríklad termosky, hrnčeky, kľúčenky, perá, magnetky, kryty na telefón, vianočné ozdoby) v univerzitných farbách s názvom školy alebo s logom školy. V univerzitnom oblečení môžeš vidieť na uliciach veľmi veľa ľudí, či už súčasných študentov alebo absolventov.
• Maskoti. Každá stredná škola a univerzita má maskota, za ktorým je zväčša zaujímavý historický príbeh. Najčastejšie ide o postavičku alebo zviera, ktorého sochu s istotou nájdeš v univerzitnom campuse a ktorého živú podobu nájdeš nie len na športových zápasoch danej školy: Pilgrim John Harvard (pútnik), Stanford Tree (strom), Temple Owls (sovy), Princeton Tigers (tigre), University of Connecticut Husky (pes Husky). Napríklad Sovy z Templu vznikli tak, že univerzita Temple v svojich začiatkoch mala iba večernú výučbu, takže symbol je nočné zviera. Študent, ktorý je prezlečený za maskota skrýva svoju identitu, pretože sa snažia predísť spájaniu konkrétneho človeka s maskotom, a vraj je väčšia sranda, keď nikto nevie, kto je maskot. Maskoti univerzít sa môžu zúčastniť kempov, na ktorých trénujú tančeky, improvizácie a povzbudzovanie. Maskoti profesionálnych tímov (NFL, NBA,…) zarobia za hodinu cca $300 dolárov.

• Univerzitný šport. Univerzitný šport je v USA na veľmi vysokej úrovni a právom sa teší veľkej popularite. Samozrejme neplatí to pre úplne každý školský športový klub. Bezpochyby to platí pre americký futbal a basketbal, na ktorých zápasoch uvidíš roztlieskavačky a hudobné zoskupenie, ktoré hrá na bubnoch, trubkách atď. Športy ako baseball, futbal, lakros, volejbal, gymnastika, hokej, tenis a desiatky iných, nájdeš taktiež na univerzitách s ponukou štipendií čí už úplných alebo čiastočných.
• Univerzitný americký futbal. Tomuto športu venujem samostatný odstavec, pretože je to šport, do ktorého sú univerzity ochotné investovať najväčšie množstvo peňazí, pretože je to skvelý marketing. To znamená, že vďaka futbalovým úspechom sa škola môže dostať do väčšieho povedomia ľudí. Hlavný futbalový tréner na univerzite má priemerný ročný plat $2 000 000. Zápasy sa dajú pozerať aj v televízií a každý týždeň si ich pozrie viac ako 8 a pol milióna divákov.
• Bojová pieseň. Každá univerzita má svoju bojovú pieseň, ktorá sa s obľubou spieva na univerzitných zápasoch. Bojovú pieseň univerzity Temple si môžeš vypočuť kliknutím sem.
• Párty. O študentských párty večierkoch som už písala v minulom článku, konkrétne v bode 5, ktorý si môžeš pripomenúť kliknutím sem.
• Pocit, že niekam patríš. Americké univerzity sú jedinečné v tom, že študentovi dajú pocit, že niekam patrí. Či už je to vďaka neopísateľnej atmosfére (školské podujatia, športové udalosti, párty atď.), alebo vďaka prístupu učiteľov k študentom. Na školách sa organizujú pracovné veľtrhy, ktoré študentom ponúkajú pracovné príležitosti po skončení štúdia. Univerzity majú k dispozícií poradcov, ktorí sa študentom snažia naozaj pomôcť a vyhovieť. Veľmi populárne sú stáže, počas ktorých študenti popri štúdiu praxujú vo svojom obore v rôznych firmách. Už keď sa na univerzitu dostaneš, nepristupujú k tebe akoby si bol nikto. Na druhej strane na Slovensku sú populárne medziročníky, prijímanie veľkého množstva študentov a následné vyhadzovanie. Vyštuduješ školu a nikto sa o teba ďalej nestará. Každopádne nechcem hádzať všetkých do jedného vreca a klobúk dole pred ľuďmi, ktorých sa to netýka. Samozrejme štúdium na Slovensku je zadarmo, takže nie všetko sa dá zariadiť, keď škola nemá peniaze nazvyš, no mnohokrát vôbec nejde o peniaze ale o ľudskosť. Za veľkou mlákou prístup mení úplne všetko. Väčšina bývalých študentov sa svojou univerzitou pýši, reprezentuje ju a finančne podporuje. Dokonca existujú programy, v ktorých absolventi dostanú na starosti každý jedného študenta z toho istého odboru, ktorého majú za úlohu mentorovať a poradiť mu do budúcna. Podľa mňa sú to super možnosti.

Moje zhrnutie:

Princíp štúdia bakalárskeho stupňa je podľa mňa vymyslený perfektne. Počas štyroch rokov majú študenti možnosť prestupovať medzi odbormi, vyberať si rôzne kurzy a zistiť tak, čo chcú v živote naozaj robiť. Veľkou nevýhodou však môže byť, že ak sa študent po pár rokoch rozhodne, že ho vysoká škola nebaví, stratí veľké množstvo peňazí. Študenti sa učia priebežne a nefunguje princíp štátnych skúšok a vyhadzovania, čo je podľa mňa bod k dobru. O Amerike sa všeobecne hovorí, že je krajinou neobmedzených možností. Síce štúdium je drahé a nemôže si ho dovoliť úplne každý, no ak človek naozaj chce, dokáže tu dosiahnuť takmer všetko, nemusí mať ani známosti a podľa náročnosti štúdia a zamestnania je finančne ohodnotený.

Milý čitateľ, ďakujem ti za prečítanie tohto článku. O téme ďalšieho rozhodli moji priatelia, ktorí hlasovali v ankete na Instagrame. Všetkých týmto srdečne pozdravujem 🙂 Takže témou nasledujúceho článku je zdravotníctvo v USA, ktorý si môžeš prečítať kliknutím sem. Zaujímavosť na záver: Vo Philadelphii máme druhú najlepšiu detskú nemocnicu na svete. Prvou sa pýši Boston.

Tina