Skúsenosti, tehotenstvo, pôrod v americkej nemocnici

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Milí čitatelia, vitajte pri novom článku, ktorý je pokračovaním už rozbehnutej témy, ktorou je tehotenstvo v USA a s tým súvisiace vyšetrenia, moje skúsenosti a tiež aj samotný pôrod.

O prvej časti tehotenstva, rôznych testoch, vyšetreniach, mobilnej zdravotnej aplikácii, som napísala článok v lete, 15. júla. Ak ste ho nečítali, no chceli by ste, pripájam rýchly preklik: Tehotenstvo v USA – začiatky, vyšetrenia, cena.

Spomínaný článok som ukončila informáciami o absolvovaní ultrazvukového vyšetrenia v polovici tehotenstva. Nález ohľadom placetny opisujem v ďalšom článku, takže aby som sa neopakovala pripájam link: Som späť – pôrod, novinky a všetko, čo sa stihlo udiať. Dočítate sa o tom, prečo sa Leo musel narodiť skôr a v skratke opísané moje popôrodné komplikácie. Vráťme sa však ešte na chvíľu k vyšetreniam počas druhej polovice tehotenstva.

Cukrovkový test

Tak ako aj na Slovensku, aj v USA existuje tzv. cukrovkový test, avšak funguje trošku inak. Na vyšetrenie som prišla do laboratória s tým, že som nemusela byť úplne hladná, mohla som si dať ľahké raňajky, chudobné na sacharidy. Dostala som malú plastovú fľašu s nápojom, ktorý obsahoval 50ml glukózy. Mojou úlohou bolo vypiť všetko za 4 minúty. Chutilo to presne ako pomarančová Fanta bez bubliniek. Po vypití mi presne po hodine odobrali krv. Výsledky mi prišli do aplikácie o pár dní neskôr. Ak by boli zlé, išla by som na test znovu s tým rozdielom, že by som musela vypiť silnejší nápoj s obsahom 100ml glukózy. Vyšetrenie trvá tri hodiny a hladina cukru sa odberom krvi meria po hodine.

Vakcína Tdap

V 30. týždni tehotenstva som dostala do ramena vakcínu s názvom Tdap. Táto vakcína sa v USA vysoko odporúča všetkým tehotným ženám medzi 27 a 36 týždňom. Pomáha vytvárať protilátky, ktoré chránia pred ochoreniami tetanus, záškrt a čierny kašeľ, nielen matku, ale aj dieťa, kým dostane svoju prvú vakcínu.

Naplánovaná sekcia a následné kroky

Ako som už spomínala v článku z minulého týždňa, na kontrolnom ultrazvuku v 34. týždni tehotenstva som sa dozvedela, že o dva týždne musím podstúpiť sekciu, a teda pôrod cisárskym rezom. Do mojej zdravotnej aplikácie mi prišli všetky potrebné inštrukcie, napríklad:

  • dostaviť sa do nemocnice 2 hodiny pred zákrokom;
  • absolvovať COVID testovanie 2-3 dni pred zákrokom;
  • absolvovať krvné testy nie skôr ako 3 dni pred zákrokom;
  • priniesť si svoje veci (čo som potrebovala priniesť sa dočítate nižšie), doklad totožnosti a kartičku poistenca;
  • prestať piť čistú vodu dve hodiny pred zákrokom;
  • teste pred príchodom do nemocnice vypiť pol litrový drink napr. Gatorade alebo jablkový džús;
  • prestať jesť 8 hodín pred zákrokom;
  • postaviť sa po sekcii presne o 12 hodín s pomocou zdravotnej sestry.

Ďalej sa v inštrukciách nachádza presne popísaný sled udalostí po príchode do nemocnice, kto bude pri pôrode a čo nasleduje po tom.

Keďže z bezproblémového tehotenstva bolo zrazu vysokorizikové, musela som až do pôrodu absolvovať kontrolné vyšetrenia každé dva dni. Konkrétne som chodila na tzv. nonstress test, počas ktorého sa sleduje zdravie bábätka. Tento nezáťažový test patrí k bežným vyšetreniam a monitoruje srdcové frekvencie.

Dva dni pred zákrokom som v nemocnici absolvovala krvné testy a test na Covid. Taktiež som si naplánovala posledné stretnutie s mojou lekárkou, ktorá ma povzbudila, že všetko bude v poriadku. Priznám sa, jej slová padli na úrodnú pôdu, dosť mi to pomohlo. Rozlúčili sme sa a pri odchode mi dala tri balíčky utierok s inštrukciami, ako sa mám nimi dezinfikovať pred odchodom do nemocnice.

Deň D – nástup do nemocnice a zákrok

Veľký rozdiel medzi Slovenskom a USA je, že pri nástupe do nemocnice sme nemuseli vypisovať ani doniesť žiadne papiere s menom pre chlapca / dievča, pretože všetko sa vypisuje až po pôrode. Počas registrácie som dostala na ruku náramok s mojim čiarovým kódom. Hneď sme sa dozvedeli, že majú veľmi rušný deň, takže sa celý rozvrh popresúval kvôli akútnym sekciám na neskoršie hodiny.

  • Zaujímavosť: pôrodné oddelenie má svojho anestéziológa a tiež aj operačnú miestnosť, kde sa vykonávajú výhradne cisárske rezy.

Následne po mňa prišla sestrička a vzala ma na sálu. Bola to väčšia miestnosť so strašne jasnými svetlami a bola tam zima ako v chladničke, haha tak si to presne pamätám. Všetci boli extrémne milí. S anestéziológom a sestričkami sme sa rozprávali o našich domácich zvieratách, a po chvíli mi do chrbta pichli spinál. Bolo to nepríjemné ale nič, čo by sa nedalo zvládnuť. Keď bolo všetko pripravené, do miestnosti prišiel Maroš, ktorý mal vyhradené miesto na sedenie pri mojej hlave. Asi nemusím písať o tom, aké je úžasné mať v takej situácii pri sebe podporu. O pár minút bol Leo na svete. Vďaka ochotným sestričkám, ktoré si vypýtali Marošov telefón, máme tento nezabudnuteľný moment zdokumentovaný v podobe videí. Taktiež nám natočili, ako Maroš prestrihával pupočníkovú šnúru. Keďže Leo začal mať problém s dýchaním, bol prevezený o dve poschodia nižšie, na jednotku intenzívnej starostlivosti. Celý zákrok trval maximálne pol hodinu, zdalo sa mi to veľmi rýchle, no zároveň som mala pocit, že každá minúta trvá večne.

Po zákroku nás previezli na pozorovňu, kde nastali moje popôrodné komplikácie. Ak vás zaujíma čo sa stalo a ešte ste to nečítali, aj o tom píšem v predošlom článku.

Leo sa narodil tesne pred treťou hodinou poobede. Na pozorovaní strávia čerstvé mamičky spolu s bábätkami väčšinou tri hodiny, avšak v našom prípade som bola bez Lea a stabilizovaná až okolo 10 večer. Keď sa skončila moja prvá transfúzia krvi, konečne nás previezli na našu izbu o pár poschodí vyššie, na oddelenie pre mamičky s novorodeniatkami.

Nemocničná izba a starostlivosť po zákroku

Každá mamička má svoju vlastnú izbu s televízorom, kúpeľňou, rozťahovacou posteľou pre jednu osobu, ktorú chce mať pri sebe, miestom pre postieľku s bábätkom a počítačom pre sestričky a lekárov. Nemocnica funguje na princípe rooming in, to znamená, že bábätko je po celý čas pri mame. Keď si predstavíte dobrý hotel s profesionálnymi, no zároveň milými zamestnancami, ktorí sa po celý čas starajú o to, aby vám nič nechýbalo, a aby vám pobyt čo najviac spríjemnili, presne tak to bolo v tejto nemocnici. Nenatrafili sme ani raz na niekoho nepríjemného, nie len za náš pobyt, ale aj za ďalších 12 dní pri návštevách oddelenia jednotky intenzívnej starostlivosti.

Verili by ste, že na druhý deň po pôrode mi napísala cez aplikáciu moja lekárka, že v systéme vidí, že je Leo na svete? Poslala nám gratulácie s tým, že ak budem čokoľvek potrebovať, mám jej zavolať. Maličkosť ale presne o tom to celé je. Maličkosť k maličkosti, úsmev k úsmevu, obyčajne neobyčajná ľudskosť a zrazu je svet oveľa krajší.

Pri podávaní liekov mi zakaždým skenovali čiarový kód z môjho náramku, následne videli všetky informácie v počítači – či uplynul správny čas na podanie lieku, čo mám na kedy predpísané a podobne. Vďaka tomu som všetky lieky a poznámky lekárov či sestričiek videla v mojej zdravotnej aplikácii. Taktiež mi do aplikácie nahadzovali výsledky všetkých krvných testov, ktorých som kvôli komplikáciám musela absolvovať hneď niekoľko – zamerané boli najmä na červené krvinky a železo.

Prvých cca 30 hodín po zákroku mi merali tlak a teplotu každé 2-3 hodiny. Keďže som dostala ďalšie dve transfúzie krvi, bola som ešte pod väčším dohľadom ako to býva na oddelení zvykom. Pri transfúzii krvi museli všetko skontrolovať a podpísať sa pod správne podanie až dve sestričky.

Pri každej návšteve sa nás pýtali či niečo nepotrebujeme. Taktiež som musela hodnotiť moju bolesť na stupnici od 1 do 10, na základe čoho riešili ďalší postup s liekmi. Sestričky mi ochotne dookola menili obklady s ľadom, ktoré som si prikladala na ranu. Nosili nám tiež aj čisté uteráky a každý deň menili posteľné obliečky.

  • Zaujímavosť: priemerný ročný plat sestričiek na takomto oddelení v rámci celej USA je $74 000.

K dispozícii je v nemocnici laktačná poradkyňa a tiež aj elektrické odsávačky. Mlieko som riešila nie len s poradkyňou, ale povzbudzovali a dodávali mi nádej taktiež lekári a sestričky. Aj vďaka ich prístupu nemám s mliekom zatiaľ absolútne žiadny problém.

Ak je všetko v poriadku a bábätko je na izbe s mamičkou, úlohou sestričiek je naučiť a ukazovať ako treba prikladať bábätko, ako sa správne prebaľuje či kúpe. Keďže náš Leo bol na inom oddelení, všetko nás učili následne až tam.

Nemocničná strava

Každý deň sme si vyberali jedlo z jedálneho lístka. Na raňajky boli v ponuke napríklad francúzske toasty, čerstvé ovocie, sendviče, lievance, vajíčka, muffiny, džemy, jogurty, cereálie, vločky, mlieko, džúsy, káva. Na obed bola na výber ryba, kurča, moriak, cestoviny, šaláty, čerstvé ovocie, polievky a veľmi podobne to bolo aj s večerou. Jedlo bolo veľmi dobré, aj keď priznám sa, nemala som žiadne očakávania, no obaja sme si pochutili.

Nemocnica má k dispozícii rôzne automaty s pochutinami a v neposlednom rade veľký bufet, kde predávajú jedlo na váhu. Môžete si vziať napríklad zeleninu, ovocie, šaláty, sushi, koláčiky.

Každý deň nám klopala na izbu milá pani s vozíčkom plným rýchlych snackov s otázkou, na čo máme práve chuť. Raz som povedala, že na čokoládu, tak mi dala bonbón, inokedy zemiakové lupienky či praclíky. Zaujímavosťou tiež je, že sme na poschodí mali kuchynku, v ktorej bola chladnička, automat na ľad a tiež plno drobných snackov v neobmedzenom množstve.

Čo som si potrebovala priniesť do nemocnice

Do nemocnice sme prišli s menšou cestovnou taškou, v ktorej sme mali zabalené veci pre mňa, Maroša a Lea. V inštrukciách boli len veci ako slúchadlá, mince do automatu s občerstvením, gumičky do vlasov, pyžamo, kojace podprsenky, zubná kefka a pasta, outfit pre bábätko na cestu domov a samozrejme pri odchode detská autosedačka, bez ktorej nepúšťajú domov z nemocnice. Pre novorodeniatka nemocnica zabezpečuje úplne všetko, dokonca sme dostali plienky, čistiace obrúsky, zavinovačku atď. aj pri odchode domov, ale o tom vám prezradím viac v ďalšom článku.

Zo svojich vecí som v konečnom dôsledku použila len podprsenky, pyžamo, kefku a pastu, suchý šampón na vlasy a papuče. Dokonca mi poskytli aj ponožky a nemocničné pyžamo, avšak po dni som ich vymenila za svoje. Mydlo, toaletné potreby, vložky, uteráky, jednorazové nohavičky, elektrickú odsávačku na mlieko a potrebné nádoby, to všetko som mala k dispozícii v neobmedzenom množstve.

Vypisovanie dokumentov a prepustenie domov

Pred prepustením sme museli vypísať viacero dokumentov, ktoré za nás poslali zamestnanci nemocnice na príslušné inštitúcie. O pár dní nám poštou prišiel Leov rodný list, takže oficiálne máme doma malého Američana. Dvojité občianstvo budeme riešiť pri najbližšom príchode na Slovensko.

Štandardný cisársky rez si v USA vyžaduje pobyt v nemocnici v trvaní troch až štyroch nocí. V nemocnici sme spolu s Marošom boli od stredy do soboty. Pred odchodom som dostala lieky na bolesť a niekoľkostranový zoznam inštrukcií, vrátane: ako sa starať o ranu, kedy a ako brať lieky a tiež napríklad aj v akých prípadoch je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

Kontrola zdravotného stavu

Keďže rana bola zašitá vnútornými stehmi, nemusela som ísť na žiadnu kontrolu spojenú s ich vyberaním. Vďaka poisťovni sme mali nárok na dve návštevy zdravotnej sestričky, ktorá nás prišla pozrieť po tom, čo Lea pustili z nemocnice. Kontrolovala mi napríklad tlak, teplotu a hojenie rany. Lea vážila, merala a počúvala búchanie srdiečka. Poradila nám so všetkým, na čo sme sa jej pýtali. Následne po šestonedelí som bola na kontrole u mojej lekárky. Rozlúčili sme sa so slovami, že sa vidíme o rok na preventívnej prehliadke.

Pobyt v nemocnici (za mňa) nás vďaka poisťovni stál $1 758, 43. Šek nám prišiel po dvoch mesiacoch.

Záver

Milí čitatelia, ďakujem vám za prečítanie tohto článku. Prístup, celková starostlivosť a moje skúsenosti prekvapili aj mňa samotnú. Vedela som, že to bude fajn, ale nečakala som, že až tak. Klobúk dole pred všetkými: lekári; sestričky; panie, ktoré roznášali jedlo; zamestnanci, ktorí majú na starosti presúvanie pacientov po oddelenia na vozíkoch; až po SBS-károv pri vstupe do nemocnice, ktorí nám s úsmevom gratulovali pri odchode domov. Ako som naznačila, nasledujúci článok bude o Leovom pobyte na jednotke intenzívnej starostlivosti. Budúci týždeň vynechám kvôli sviatkom, takže vám aj touto cestou prajem pohodové vianočné sviatky.

Sledovať ma môžete na mojich sociálnych sieťach:

  • Facebook: Za Veľkou Mlákou
  • Instagram: tina_januvka

Tina

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Najčítanejšie

Zaujímavosti

Sledujte ma