Som späť – pôrod, novinky a všetko, čo sa stihlo udiať

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Milí čitatelia, po dlhšej pauze, ktorá mi padla viac než vhod, sa oficiálne vraciam k písaniu. Verili by ste, že som stihla zabudnúť moje adminské heslo na tento blog? Haha, všetko je už v poriadku, takže sa vám môžem opäť prihovárať prostredníctvom mojich riadkov. Ako prvé vám chcem trošku porozprávať čo máme nové.

Posledný osobný článok som zverejnila v lete. Venujem sa v ňom téme: tehotenstvo v USA. Delím sa o moje skúsenosti s vyšetreniami, prístupom do cca piateho mesiaca. Ak ste ho nečítali, no chceli by ste, nájdete ho kliknutím na tento odkaz: Tehotenstvo v USA – začiatky, vyšetrenia, cena. Druhú časť a samotný pôrod rozpíšem podrobne v nasledujúcom článku, čo to však prezradím už o chvíľku.

Najdôležitejšia a najväčšia novinka je, že sme sa v polovici septembra stali rodičmi dokonalého malého princa Lea, ktorý sa musel narodiť o mesiac skôr, no predčil všetky naše predstavy a očakávania.

Prečo musel prísť Leo na svet skôr

Tehotenstvo, pôrod a samotná starostlivosť o bábätko, sú veľmi individuálne záležitosti. Musím však priznať, že pre mňa bolo samotné tehotenstvo krásnym a pohodovým obdobím. Nemala som žiadne náročné sprievodné javy – nevracala som, nebehala som na toaletu, emócie boli úplne normálne a pribrala som len máličko. Všetky výsledky boli v poriadku, no počas vyšetrenia ultrazvukom mi v 20. týždni tehotenstva povedali, že placenta je uložená veľmi nízko. Z toho dôvodu ma objednali na ďalšie vyšetrenie v 34. týždni s tým, že ak sa placenta neposunie, musím podstúpiť pôrod cisárskym rezom. Placenta totiž bola na takom mieste, že by bábätku zablokovala cestu von.

Nastal deň D, 30. august – deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Nebola to žiadna dráma ale na chvíľu som sa ocitla vo filme. Poznáte tie scény, kedy niekto so strachom sedí na stoličke v studenej miestnosti a počúva lekára, ako mu hovorí zlé správy a vysvetľuje ďalšie možnosti? Zrazu sme tým niekým boli my dvaja s Marošom. Placenta sa neposunula, čo však bolo horšie, vytvorili sa mi (píšem úplne laicky) krvné útvary, ktoré by mohli prasknúť, ak sa samovoľne spustí pôrod a začnú kontrakcie. Ak by sa to stalo, pravdepodobne by som stratila veľmi veľa krvi a v tých horších prípadoch by sme už nestihli prísť do pôrodnice. Ortieľ preto znel jasne: „nemôžeme si dovoliť riskovať, cisársky rez musíte podstúpiť čo najskôr. Aby to bolo pre bábätko bezpečné, počkáme na začiatok 36. týždňa tehotenstva, a teda prvý deň deviateho mesiaca. Bábätko je vývojovo týždeň popredu, takže je dosť možné, že pôjde s vami domov, avšak možno si ho tu budeme musieť ešte pár dní nechať. Keďže je to zrazu z bezproblémového tehotenstva vysokorizikové, budete chodiť na kontroly každý druhý deň až do pôrodu.“

Pôrod s následnými komplikáciami

Vyšetrenie prebehlo na ultrazvukovom oddelení, to znamená, že na inom mieste ako som chodila na poradne. Krátko po príchode domov, mi zavolala moja lekárka, že počula čo sa deje a či som v poriadku. Zaznela však najdôležitejšia informácia, pôrod mi naplánovali na 14. septembra. Potrebovala som pár hodín, kým mi to celé došlo. Z 12. októbra bol zrazu 14. september, z mojej malej váhy vo zverokruhu bola zrazu panna a musela som spracovať fakt, že Leo tu s nami bude už o dva týždne. A tak sa aj stalo. Podstúpila som cisársky rez, môj manžel ma počas zákroku držal za ruku, a juchuuuuuu Leo prišiel na tento svet. Máme aj zopár videí, keďže sestričky si vypýtali náš telefón, aby nám to mohli zdokumentovať na pamiatku. Prvé minútky bol úplne v poriadku, no po chvíli začal lapať po dychu, a tak musel byť prevezený na jednotku intenzívnej starostlivosti. Mňa previezli na pozorovňu, kde som si zakrátko prešla malým peklom.

Začala som totiž nekontrolovateľne krvácať vďaka tomu, že maternica sa nezačala sťahovať späť. Najhoršie na tom všetkom bolo to, že krv mi vytláčali stláčaním brucha. Aj keď som mala spinál a ďalších xy liekov na tlmenie bolesti, tlačenie na brucho dvoma sestričkami bola strašná bolesť. Po pár hodinách ma však dali dokopy, odviezli nás spolu s mojím manželom na izbu a v nemocnici sme spolu strávili tri noci. To, že bol celý čas pri mne, mi neopísateľne pomohlo a aj vďaka tomu a celkovému prístupu všetkých zainteresovaných, nemám našťastie žiadnu traumu. Keď sme išli na druhý deň pozrieť Lea o pár poschodí nižšie, stratila som vedomie. Bola to dobrá show, v nemocnici o mne rozprávali ešte na druhý deň, dokonca sa na mňa prišli pozrieť nezainteresovaní lekári, aby sa ma opýtali ako sa po tom všetkom mám. Celkovo som dostala tri transfúzie krvi a postupne mi bolo lepšie a lepšie. Môj dojem v krátkosti: nemocničná izba, jedlo, lekári, sestričky, starostlivosť – všetko bolo tip top. Cítili sme sa ako v hoteli a možno to bude znieť až hlúpo, ale odchádzala som s tým, že mi nemocnica bude chýbať.

Leo ostal na jednotke intenzívnej starostlivosti 12 dní. Bolo to tak veľmi náročné, no mohli sme ho navštevovať 24/7 a bol v tých najlepších rukách. Za ten čas som sa stihla dať fyzicky dokopy, čiže som dokázala už normálne fungovať. Celý čas sme ho mali možnosť vidieť na live kamere cez aplikáciu na telefóne. Sestričky a lekári boli ukážkoví, učili nás ako ho prebaľovať, kŕmiť atď. Keď vám ešte porozprávam o všetkých vymoženostiach, ku ktorým sme mali prístup …. aaaach prečo to tak nemôže fungovať aj na Slovensku?

Dôležitá info, na ktorú dostávam najčastejšie otázky, je cena pôrodu. Za pôrod a celý pobyt v nemocnici nám prišlo vyúčtovanie (po dvoch mesiacoch), zaplatili sme $1 758 a 43 centov. Za Leov pobyt sme zaplatili $2 464 a 26 centov.

Príchod domov a čo sme robili posledné týždne

Ako som už spomenula vyššie, Lea pustili domov po 12 dňoch. Musel dosiahnuť všetky potrebné míľniky, ako napríklad absolvovať tzv. car seat test – bez problémov vydržať sedieť v autosedačke 90 minút (kvôli bezpečnosti). Keď sa to všetko podarilo, a náš chlapček splnil tabuľky, mohli sme si ho konečne vziať domov. Leo našťastie potreboval len trošku viac času v brušku, to znamená, že nemá žiadne zdravotné problémy súvisiace s predčasným narodením.

Keď sme ho odnášali z nemocnice, bol to jeden z najkrajších pocitov v mojom živote. To, že je pokojné bábätko sme vedeli už od sestričiek. Vďaka režimu v nemocnici bol nastavený na pitie mlieka každé tri – štyri hodiny, čo bola veľká pomoc. Taktiež ho naučili na minimálnu potrebu cumlíka. Pár dní po príchode z nemocnice k nám prišli na trojtýždňovú návštevu moji rodičia, čo padlo veľmi vhod. Mamka varila tie najlepšie jedlá, ocino mal na starosti poriadok a Nalu (náš pes, čokoládový labrador). Maroš sa vkuse učil na dôležitú skúšku, ktorej výsledky budeme vedieť až v januári. Absolvovali sme kilometre prechádzok, boli sme na tekvicovej farme, kde sme si okrem iného natŕhali vynikajúce jablka. Už po prvých dňoch bolo jasné, že Leo bude náš veľký parťák.

V polovici novembra k nám prišla na návštevu moja sestra so snúbencom. Navštívili sme napríklad vianočné trhy vo Philadelphii, krásne vianočné záhrady Longwood Gardens, vianočnú dedinku Peddler´s Village a čo je najhlavnejšie, strávili sme spolu Vďakyvzdanie.

Thanksgiving je v USA každý rok štvrtý štvrtok v mesiaci november. K naším tradíciám patrí účasť na slávnostnom pochode vo Philadelphii, ktorý je najstarším vďkyvzdanským pochodom v USA, koná sa už od roku 1940. Atmosféra je veľmi priateľská. Tvoria ju tanečníci, hudobníci, speváci, veľké balóny a v neposlednom rade všetci zúčastnení, ktorí sa usmievajú, tancujú a navzájom si prajú krásne sviatky. Po návrate v obedňajších hodinách začíname s prípravou tradičnej večere. Hlavným chodom je moriak s rôznymi, najmä zeleninovými prílohami. Nechýbala napríklad mrkva s výbornou cesnakovo-medovou omáčkou, ružičkový kel so strúhankou a parmezánom či zelené fazuľky s mandľami a citrónovou kôrou. Ako dezert sme si tentokrát pripravili Apple Pie. Všetky recepty som už zverejňovala na tejto stránke, čiže ak by ste sa chceli inšpirovať, pripájam odkaz, na ktorý stačí kliknúť: Tradičné Vďakyvzdanie v USA – recepty. Všetkým nám náramne chutilo, naša návšteva si jedlo nevedela vynachváliť. Už teraz sa teším na budúci rok.

Leo má o zopár dní tri mesiace. Klopem silno na drevo, že zatiaľ neviem, čo znamená byť nevyspatá. Vstávam maximálne dvakrát za noc, väčšinou spí 5/6 hodín, prebudí sa, naje sa a spi ďalšie tri hodinky. Denne plače veľmi máličko, len zopár minút – iba ak sa zobudí poriadne hladný alebo niečo potrebuje zmeniť (polohu / plienku). Každé bábätko je iné. Niektoré vyžadujú viac, niektoré menej. To naše je zatiaľ pokojné a pohodové, presne také, ako bolo celé moje tehotenstvo, takže sa nemám na čo sťažovať. Teším sa na všetko, čo nás čaká. Za necelé tri mesiace sme toho stihli už dosť, postupne budem na moju facebookovu stránku (Za Veľkou Mlákou) spätne pridávať fotografie z našich zážitkov, pretože viem, že potešia nie jedno oko. O chvíľu sú tu Vianoce, na ktoré sa neviem dočkať. Stromček máme vyzdobený, ešte musím najbližšie dni dokončiť zvyšnú časť bytu.

Vianočné pohľadnice

Kto ma sleduje na Instagrame (tina_januvka), určite mu neuniklo, že som niekoľkokrát zdieľala informácie o treťom ročníku vianočnej pošty spoza veľkej mláky. Keďže sa mi prihlásilo okolo 100 ľudí, z kapacitných dôvodov som výzvu nezdieľala aj vo facebookovej skupine. Verím, že mi to odpustíte. Na budúci rok napíšem všetkým, ktorí budú mať záujem. Dávam však do pozornosti, že ak by ste chceli vidieť viac z nášho súkromného života, určite ma sledujte na tejto sociálnej sieti.

Nasledujúci článok – kedy bude a o čom?

Nasledujúci článok by som chcela zverejniť v piatok, na budúci týždeň (t.j. 16. decembra). Spomeniem v ňom všetko, čo sa týka druhej časti tehotenstva plus naše skúsenosti s nemocnicou. Akú sme dostali starostlivosť, ako to funguje a podobne. V súvislosti s tehotenstvom mám rozpísaný ešte jeden článok, ktorý je o našom absolvovanom predpôrodnom kurze. Bol zaujímavý, takže sa s vami podelím aj o tieto informácie. V januári sa chystám na článok ohľadom pôrodu v USA vo všeobecnosti, aké sú možnosti, čo ak niekto nemá poistenie plus mnoho ďalších dôležitých informácii.

Záver

Milí čitatelia, ďakujem vám za prečítanie tohto článku. Taktiež vám ďakujem za trpezlivosť s mojou neaktivitou. Prežívam najkrajšie a najpohodovejšie obdobie môjho života a teraz nastal čas, povedať vám o tom viac.

PS: Pri dokončovaní tohto článku mi došlo, ako veľmi ste mi chýbali.

Sledovať ma môžete na mojich sociálnych sieťach:

  • Facebook: Za Veľkou Mlákou
  • Instagram: tina_januvka

Tina

Zdieľaj

Share on facebook
Facebook

Najčítanejšie

Zaujímavosti

Sledujte ma